Všetky cítiace bytosti majú buddhovskú prirodzenosť.
Celé sa to začalo ešte pred rokom 1989 v Prahe. Do vtedajšieho hlavného mesta sa za buddhovým učením z Košíc vybral Oleg Šug s priateľmi. Stretli sa s manželmi Komrskovcami, ktorí už poznali lámu Oleho a jeho jogínsky štýl. Oleg bol buddhovým učením fascinovaný. Do Košíc sa vrátil s meditačnými metódami Diamantovej cesty a niekoľkými buddhistickými knižkami.
Po študovaní a bádaní sa pre neho vyhovujúcejším prístupom stal nakoniec zen, a tak začalo v Košiciach vznikať zenové centrum. To navštevoval aj Eugen Nagy, ktorý často cestoval do Viedne. V tomto období, okolo roku 1995, požiadal ľudí z viedenského centra buddhizmu Diamantovej cesty o pomoc pri vybudovaní viedenského zenového centra. To sa aj stalo a v rámci dobrých zväzkov oni požiadali Eugena o rozšírenie buddhizmu Diamantovej cesty v Košiciach. A bolo to tu. V Košiciach sa objavil prvý nemecky hovoriaci cestujúci učiteľ a hovoril o smrti. Údajne bola táto prednáška veľmi dlhá a nudná. Aj napriek tomu však niekoľko nadšencov zbalilo v lete toho istého roku svoje spacáky a vybrali sa na meditačný kurz prenosu vedomia (phowa) do českej Pecky. Títo ľudia vytvorili jadro malej meditačnej skupiny, ktorá sa v tej dobe stretávala pravidelne na nepravidelných miestach ako kancelária, čajovna, internát a niekedy aj park. Prvá verejná prednáška lámu Oleho v Košiciach sa konala koncom leta roku 1996, kedy prechádzal Slovenskom na ceste z Rumunska do Poľska. Tejto prednášky sa zúčastnilo približne 400 ľudí a niektorí sa pridali už k existujúcej meditačnej skupine, ktorá začala pozývať cestujúcich učiteľov, organizovať verejné prednášky a retreaty. Najčastejšie boli pozývaní poľskí učitelia ale aj mnísi z francúzskeho kláštora Dhagpo Kagyu. Po období častých zmien meditačných miest sa po dlhej dobe centrum stabilizovalo v byte Vlada Vaľu. Praktikujúcich pribúdalo a jednoizbový byt začal byť skutočne malý. Keď sme začali riešiť túto otázku, zen a Diamantová cesta sa opäť stretli. Peter Ďurišin, ktorý niekoľko rokov praktikuje zen, nám ponúkol svoj trojizbový byt na prenájom. Tam sme sa stretávali na pravidelných meditáciach až do jesene 2005. Vtedy sa časť sanghy okolo Jara Jelínka, rozhodla praktikovať „Buddhovo učenie“ inými, zdá sa pre nich vhodnejšími metódami, aké ponúka Diamantová cesta a založili centrum Bodhipath, ktoré taktiež patrí do našej línie Karma Kagyu. To bol signál pre začiatok novej éry Diamantovej cesty v Košiciach, charakteristickej vyvíjaním aktivít, zameraných na hľadanie nových priestorov. Prechodne, košické centrum krátky čas fungovalo v 2–izbovom byte na Kustrovej ulici a následne v 3–izbovom byte na Vojenskej 10, ktorý patril rodičom jedného z členov našej sanghy - Alexandra Sutoa.
Ako sa zdá, hľadanie vhodných a perspektívnych priestorov pre košické centrum Buddhizmu Diamantovej cesty, je aj naďalej našou prioritnou vonkajšou aktivitou. V súčasnosti sa miestom našich spoločných stretnutí na pravidelných meditáciach stala Dobrá čajovňa.
Košické centrum sa zároveň nachádza aj v miernej izolácii - je jediným centrom na východe Slovenska. Vďaka spoločnej aktivite sa nám však podarilo zasiať pár semienok aj do okolitých miest. Predovšetkým do Prešova, Michaloviec, Humenného, Rožňavy a Popradu. Dúfame, že čoskoro na „buddhistickej mape“ pribudne pár ďalších miest, kde sa ľudia budú môcť pravidelne stretávať s oslobodzujúcim učením. Našou hlavnou motiváciou, tak ako aj v iných približne 550–tich centrách Buddhizmu Diamantovej cesty na celom svete, je prostredníctvom Buddhových metód, spoločný rozvoj pre úžitok všetkých bytostí.
Tešíme sa na všetkých, ktorí majú o budhizmus záujem a zároveň Vás srdečne medzi nás pozývame.