![[Banner] Lama Ole robí priania](./thm/new3/img/b2_casak.jpg "Lama Ole robí priania")
Všetci ľudia majú krásnu tvár, ale iba málo sa ich pozerá do zrkadla.
Report: Phowa, Fiľakovské Kľačany, 18. - 22. august 2004
Pohľad zvonka
Pozvanie na Phowu som dostala ako dar k päťdesiatym narodeninám. Pred samotnou akciou bolo treba spraviť prípravu - meditáciu na buddhu Neobmedzeného svetla a počas nej 100 000 krát opakovať mantru OM AMI DEVA ŠRÍ, zohnať si mapu a natankovať plnú nádrž. Bola som prekvapená, ako pružne bolo všetko zorganizované, fungovali kontakty a informácie na webe, mailom i telefonicky. Jednoducho som sa dostala k mapke samotného areálu a jeho okolia, pripravila sa na cestu, pribrala "pasažierov" a vyrazili sme.
Príchod do cieľa bol tiež milým prekvapením. Dostatok miesta na parkovanie, stanovanie, informačná služba hneď pri vchode, perfektné rozdelenie úloh, dostatok tých, ktorí sa o všetko starali. Žlté bunky "prírodných spŕch" ma trochu rozveselili (najmä biele miesta sprchujúcich sa, ktoré sa nedali nevidieť), no i to usporiadatelia uviedli na pravú mieru a pre tých viac citlivých pripravili oddelenie ich intimity od očí verejnosti rákosovým plotom. O pohodu bolo postarané. Občerstvenie (vôňa raňajšej kávy...) pre každého, ovocie... Bola som milo prekvapená, že pri používaní sociálnych zariadení takým počtom ľudí bolo všetko čisté a udržiavané. Rovnako stravovanie, vždy dostatok, výdaj stravy ako na páse. Super! Aj obchod s rôznymi vecami, tlačovinami a knihami, užitočnými pre každého buddhistu, rozhlas, ktorým sme dostávali informácie - proste servis pre každého.
Maratón meditácií - tri krát denne, bol rovnako plný pohody. Niekedy síce niekoľkohodinové sedenia dali zabrať mojej chrbtici a spodnej časti tela, ktorú používame na sedenie, no vždy som sa s obdivom pozrela na oveľa starších (v dôchodkovom veku) účastníkov kurzu, ktorí vydržali meditovať až do konca a sťažovanie sa tela som odignorovala. Vždy čistá a upravená gompa, miesto pre vyzutie a odloženie obuvi, vkusne upravená časť pre prednášajúceho, kvety a počasie ako na objednávku. Skvelí a disciplinovaní ľudia. Bola to spoločnosť, v ktorej bolo radosťou stráviť 5 dní. Stopercentný úspech všetkých, ktorí meditovali, je dôkazom toho, že táto skvelá prax naozaj funguje a prináša úžitok. Zážitok zo stretnutia s Olem, jeho sila spojená s ľahkosťou, prednášky, samotná prax, ale aj informácie o tom, ako pomôcť sebe aj iným v okamihu smrti...bol to nezabudnuteľný dar.
Pohľad zvnútra
Príprava tejto akcie začala, hm...myslím, že nebudem preháňať ak poviem, že vyše roka dopredu. Vlastne, ak do toho započítame aj vybavenie termínu v cestovnom pláne lámu Oleho, tak sú to najmenej dva roky! Samozrejme, najtvrdšie boje prebiehali mesiac pred začatím a na samotnom mieste konania tesne pred a počas akcie, hoci... hlavný koordinátor celého diania by vedel rozprávať o niekoľko mesačných vybavovačkách najrôznejšieho druhu (od zmluvy na prenájom Grand Prix areálu, cez zabezpečenie koberca na pokrytie betónovej podlahy v hale až po zháňanie hračiek do detského kútika, či prípravy jahodovej drene na osvieženie...)
Samotným "budovacím" aktivitám predchádzalo množstvo stretnutí po večeroch počas pracovných dní, alebo cez víkendy, kedy sa ľudia rozdelili do teamov, na koordinátorov teamov a na "pešiakov". Všetko sa podarilo zvládnuť k spokojnosti prítomných praktikujúcich, o čom svedčia aj ďakovné maily z Čiech, Poľska či Maďarska.
Predpokladaný najkritickejší bod - registrácia - sa počas príprav podrobil mikroskopickej analýze a počítače takmer vybuchovali pod neúnavnými prstami našich programátorov. Myslím, že práve registrácia bola napokon najmenej problematickým miestom...za to veľká vďaka všetkým, ktorí sa o ňu postarali.
Množstvo kalórií zo seba vydali najmä tí, ktorý na mieste konania pomáhali týždeň pred, počas a týždeň po skončení akcie. Mnohí z nich spali denne 3 - 4 hodiny a je priam zázrak, že sa nerozplynuli ak nie do dúhového svetla, tak minimálne do rannej hmly o pol šiestej ráno pri príprave raňajok, či čistení záchodov a spŕch, alebo o pol druhej v noci do bzučiacej konverzácie návštevníkov baru na druhej strane okienka...
Všetkým patrí naozaj obrovská vďaka za vykonanú prácu, za dobrú náladu, za šírenie pohody v chaose, za pašovanie aktivity doprostred letargie, za schopnosť byť milí aj k tým, ktorí občas vykonali viac škody ako osohu, za organizačné, technické, umelecké, jazykové a iné schopnosti, za ochotu vysvetľovať veci znova a znova, za schopnosť pohádať sa a ochotu uznať si chybu, za iné ochoty, ako napríklad pohladkať po chrbte, poškrabkať vo vlasoch, objať alebo doniesť nealkoholické pivo a hotdog z baru.
A samozrejme veľmi pekne ďakujeme všetkým hosťom, ktorí mali chuť pomôcť: z Čiech, z Poľska, z Bulharska a dokonca aj z Nemecka a veľmi milým a ochotným organizátorom, kuchárom a pomocníkom areálu Grand Prix.
Čo je to phowa
Je to prax prenosu vedomia, v škole Karma Kagjü odovzdávaná v kontexte Šiestich jóg Náropu. Počas nej naša myseľ získava spojenie s buddhom Amithábom a učíme sa, ako v okamihu smrti vedome nasmerovať našu myseľ (preniesť naše vedomie) do jeho čistej krajiny neobmedzenej radosti, to znamená, do bezprostredného a čistého stavu blaženosti, z ktorého už nie je možné klesnúť.
Vďaka tomu už nie sme nútení prejsť medzistavom (tib. Bardo) k novému zrodeniu, ale priamo vstupujeme do stavu najvyššej radosti.
Malá fotogaléria
