To, čo sa deje, nie je dôležité - dôležitá je motivácia, s akou to robíme.
Možnosti, ktoré Buddha pred dvetisíc päťsto rokmi ako učiteľ mal, boli jedinečné: žil v prekvitajúcej vyspelej kultúre vtedajšej severnej Indie, obklopený veľmi nadanými žiakmi. Celých 45 rokov od svojho osvietenia tak mohol ukazovať cestu k plnému rozvoju mysle. I preto sú prostriedky, ktoré odovzdal, tak rozmanité. Kandžur – súbor Buddhových vlastných slov, zapísaných po jeho smrti – pozostáva zo 108 zväzkov, ktoré obsahujú 84 000 užitočných výkladov. Neskoršie vysvetlenia, pochádzajúce od jeho žiakov sa dochovali v ďalších 254 rovnako hrubých knihách – nazývaných Tendžur. Takéto množstvo učení vysvetľuje Buddhove posledné slová, s ktorými vo veku osemdesiat rokov opustil telo: "Môžem umrieť šťastný. Ani jedno učenie som si nenechal v zavretej dlani. Všetko, čo vám je užitočné, som už odovzdal."
Ako z takýchto vyjadrení môžeme usúdiť, odovzdával niečo bezprostredne použiteľné, vec do života. Na otázku, čo a prečo učí, Buddha vždy odpovedal: "Učím, pretože rovnako ako všetky bytosti chcete byť šťastní a vyhnúť sa utrpeniu. Učím, ako veci sú." Odvtedy sa z jeho učení vyvinulo mnoho škôl, všetkým je však spoločné úsilie o celistvý rozvoj človeka. Pokúšajú sa zmysluplne používať telo, reč a myseľ v súlade s tým, čo Buddha radil, alebo čo ukázal vlastným príkladom.