Všetci si myslia, že sú "ja" alebo "osoba", nejaké "ego" alebo čokoľvek iné, čo ich návyková myseľ vníma ako reálne, ale keď to hľadajú, nemôžu to nájsť.
Možnosti, ktoré Buddha pred dvetisíc päťsto rokmi ako učiteľ mal, boli jedinečné: žil v prekvitajúcej vyspelej kultúre vtedajšej severnej Indie, obklopený veľmi nadanými žiakmi. Celých 45 rokov od svojho osvietenia tak mohol ukazovať cestu k plnému rozvoju mysle. I preto sú prostriedky, ktoré odovzdal, tak rozmanité. Kandžur – súbor Buddhových vlastných slov, zapísaných po jeho smrti – pozostáva zo 108 zväzkov, ktoré obsahujú 84 000 užitočných výkladov. Neskoršie vysvetlenia, pochádzajúce od jeho žiakov sa dochovali v ďalších 254 rovnako hrubých knihách – nazývaných Tendžur. Takéto množstvo učení vysvetľuje Buddhove posledné slová, s ktorými vo veku osemdesiat rokov opustil telo: "Môžem umrieť šťastný. Ani jedno učenie som si nenechal v zavretej dlani. Všetko, čo vám je užitočné, som už odovzdal."
Ako z takýchto vyjadrení môžeme usúdiť, odovzdával niečo bezprostredne použiteľné, vec do života. Na otázku, čo a prečo učí, Buddha vždy odpovedal: "Učím, pretože rovnako ako všetky bytosti chcete byť šťastní a vyhnúť sa utrpeniu. Učím, ako veci sú." Odvtedy sa z jeho učení vyvinulo mnoho škôl, všetkým je však spoločné úsilie o celistvý rozvoj človeka. Pokúšajú sa zmysluplne používať telo, reč a myseľ v súlade s tým, čo Buddha radil, alebo čo ukázal vlastným príkladom.