Buddhizmus na Západe

Všeobecne povedané, buddhizmus sú náuky, ktoré obsahujú rôzne úrovne pokynov. Podľa mňa sú buddhisti ľudia, ktorí postupujú v súlade s nimi a praktikujú ju s cieľom dosiahnuť osvietenie. Sú rôzne spôsoby praktikovania. Napríklad na Západe ľudia hľadajú predovšetkým naozajstné myšlienky a činnosti, ktoré prinášajú úžitok ostatným cítiacim bytostiam. Majú viac sklonov uberať sa za ideálmi Mahajány, ktorá je súčasťou buddhistických náuk. Obdobné predpisy je možné nájsť i v iných náboženstvách, ale buddhizmus presne a obšírne objasňuje i to, ako pracuje myseľ a preto priťahuje ľudí.

Áno, v skutočnosti pravdu hľadáme všetci, ale často v procese nášho rozvoja narážame na prekážky. Chceme byť lojálnymi a milujúcimi ľuďmi, ktorí sa angažujú v činnostiach, ktoré prinášajú dobro, ale často to skôr končí túžbou po vlastnom úžitku, než všeobecného dobra. Dokonca i pokiaľ na začiatku máme dobré úmysly, môžu sa časom premeniť na negatívne následkom toho, že prikladáme príliš veľkú dôležitosť svojim chvíľkovým ziskom. Svoje myšlienky môžeme považovať za skutočné, ale ich následky môžu časom raniť ostatných. Jeho Svätosť Dalajláma povedal, že potrebujeme činy v prospech svetového mieru, ale tento mier závisí predovšetkým na vedcoch a politikoch, ktorí robia svetové rozhodnutia. Musia začať uvažovať trochu do budúcna. Rovnako ľudia zaoberajúci sa priemyslom majú spočiatku dobrý úmysel, ale často ho zaclonia ich vlastné záujmy, obzvlášť vtedy, keď sa stanú silnejšími. Buddha zakaždým opakoval, že by sme bytostiam mali pomáhať, nie ich zraňovať. Pretože sme úplne pohltení naším osobným životom, nepremýšľame veľa o tom, čo robíme. Upadáme do bludného kruhu rovnakých, neustále sa opakujúcich situácií. Ilúzia a nevedomosť nám znemožňujú sa oslobodiť z tohto kruhu a udržujú nás ďaleko od dôležitejších úvah. Ak sa nezahľadíme hlbšie a naše bežné horizonty nerozšírime, budeme i naďalej stáť na tom istom mieste.

Na jednej strane je všetko nebezpečné, na druhej nič neexistuje. Záleží to na tebe, nie na ceste. Ty po nej ideš. Pokiaľ sme pozorní, nie je nič nebezpečné, pretože pri praxi pozornosti sú vonkajšie podmienky proste rovnaké. Venujme zvláštnu pozornosť tomu, akým spôsobom sa správame. V skutočnosti keď sme zmätení, je všetko zamotané, keď neexistujeme je všetko jasné a dobré.

Jednotlivé modifikácie buddhizmu vznikli následkom odlišností kultúr. Okrem toho je mnoho spôsobov a úrovní chápania. V dnešnej dobe medzi ľuďmi neexistujú tak veľké rozdiely, ich mysle sú si v základe podobné.

Buddhizmus uspokojuje potreby ľudí. Na Západe sa ľudia zaujímajú o buddhizmus hlavne preto, aby riešili chvíľkové problémy svojho každodenného života a vyrovnali svoj emocionálny nesúlad, v ktorom sa nachádzajú. Spočiatku často pristupujú k náukám s ohľadom k chvíľkovým problémom, neskôr však obyčajne idú hlbšie. Túžia po naozajstných metódach, ktoré umožňujú oslobodiť sa od ťažkostí, a buddhistické náuky a výklady im pomáhajú nájsť rozuzlenie. Buddhizmus sa berie ako etický systém, ktorý je užitočný pri upokojovaní mysle, a ako efektívny spôsob vyváženia a zregulovania vonkajšieho spôsobu života.

Tibeťania sa na buddhizmus pozerajú inak. Zameriavajú sa predovšetkým na zhromažďovanie dobrej karmy, ktorá nesie plody v nasledujúcom živote, a na duchovný rozvoj, ktorý nakoniec vedie k osvieteniu. Teraz chápete, prečo sa väčšina Tibeťanov neučí (rinpoče sa smeje). Tibeťania sú pravdepodobne menej zmätení. Nezaoberajú sa tak veľmi chvíľkovými problémami, pozerajú sa na veci viac globálnejšie.

Predovšetkým sa pokúšam pomáhať ľuďom dosiahnuť život s väčšou jasnosťou. Veľa z nich je príliš pripútaných k materialistickému štýlu života, sú zmätení a to zapríčiňuje to, že začínajú s duchovným hľadaním. Každý má svoje individuálne problémy, takže obyčajne odovzdávam tie isté základné náuky, ale rôznym spôsobom v závislosti na poslucháčoch a ich schopnosti chápania.

Spočiatku dávam všeobecné výklady, a to v skupinách i individuálne. Neskôr sa metódy učenia stávajú podrobnejšie a prispôsobené potrebám a otázkam žiaka.

Tieto semináre organizuje Bernard Leblanc. Ja iba dvakrát denne učím to, ako objaviť našu skutočnú podstatu, pozorovať svoje emócie, rozvíjať súcit, pozornosť a kreativitu mysle. Pretože sú tieto stretnutia určené hlavne pre ľudí z obchodu, venujem zvláštnu pozornosť pojmu "materialistická" bódhičitta, ktorý je spojením náklonnosti a praktickosti jednania. Keď máte nejaké záujmy a angažujete sa v agresívnej tržnej rivalite, bude vaša myseľ vždy trpieť, pretože sa budete na všetkých pozerať ako na nepriateľov, ktorí sa vás snažia zožrať ako divoké zviera. V skutočnosti vás nemá v úmysle nikto zjesť, ale len vy sa cítite tak, ako by k tomu malo dôjsť. V takejto situácii musíte byť schopní oddeliť svoju prácu od seba. Potom vaše pochopenie bude hlbšie, myseľ spokojnejšia, práca produktívnejšia a reč správna. Počas rozhovorov preberáme starobylú a novodobú históriu Európy a objavujeme smery vývoja spoločností. Všetky sociálne reformy obvykle začínajú myšlienkou, ale neskôr sa počiatočný cieľ rozplýva. Na konci, i skrze skoršie zámery, sa zavedený systém ukazuje ako hrozný a deštruktívny. Ľudia obyčajne zdôrazňujú nevyhnutnosť zbrane k obrane svojej zeme, vo svojich záujmoch však často vykonávajú skutky namierené proti druhým. V minulom roku následkom hospodárskej krízy mnoho podnikateľov rezignovalo na vychovávanie pracujúcich k produktívnejšej práci a rozhodlo sa ich jednoducho prepustiť. Je to škodlivé pre všetkých, robotníkom zasa berie dôveru a vieru v dobrú vôľu zamestnávateľov. Iný aspekt je osobnejší. Ľudia špecializujúci sa na rôzne obory techniky sa môžu stať podobní strojom. Pokiaľ nepoužívajú vlastnú inteligenciu a tvorivé schopnosti, môžu vedieť, ako obsluhovať stroje, ale to je všetko. Stanú sa obmedzenými. Technická veda je veľmi dôležitá, ale je potreba súčasne využívať tvorivým spôsobom myseľ. Je to zrovnateľné s buddhistickou praxou vizualizácie jidamu. Keď si v meditácii vizualizujeme Čänräziga, pomaly sa ním staneme. V našom svete sa púšťame do práce, aby sme prežili. Je to niečo dočasné. Súčasne je možné byť láskavým a rozvíjať sa mnohými spôsobmi. Je potreba oddeliť sám seba od závodu, v opačnom prípade sa staneme robotmi. Vojnoví veteráni aj keď už majú sedemdesiat rokov, často ešte žijú armádou. Môžeš byť vojakom, ale keď sa na konci dňa vraciaš domov, musíš byť znova láskavým človekom. Uvedomiť si tento rozdiel môže pomôcť každému byť v práci úprimnejším a poctivejším. Niektorí ľudia pociťujú potrebu používať pri svojej práci stratégiu agresívneho správania sa. Súčasne ale môžu stále udržovať vnútornú bódhičittu skrze rozvíjanie priania pomáhať druhým. Niekedy hodnotíme ľudí na základe ich vonkajšieho vzhľadu. Napríklad keď je niekto vojakom, iný ho okamžite považuje za zlého človeka, a keď sa niekto venuje náboženstvu, inštinktívne si myslí, že je dobrý. Prečo by to tak malo byť? Vďaka buddhizmu sa môžeme naučiť oddeľovať to, čo robíme, od toho, kým sme. Môžeme oddeliť naše predsudky od skutočnosti.

Jednotlivci potrebujú objasnenia, ktoré by im pomohli rozvíjať sa duchovne i prakticky. Zreteľne sa môžete rozvíjať tak, že robíte kariéru, ale keď pôjdete len týmto smerom, budete stále divnejší, zmení sa vaša osobnosť. Vaša myseľ prestane byť prirodzená. Mladí ľudia majú veľmi sviežu a jemnú myseľ, ľahko podliehajú podráždenosti. Musia nájsť sami seba bez spoliehania sa na vonkajšiu oporu. Obyčajne stále hľadajú oporu. Berú si masky a dôsledne ju považujú za skutočnejšiu než svoje skutočné tváre. Fajčia, pijú, berú drogy, pretože ich myseľ nie je uspokojená. Potrebujú náuky, ktoré by im pomohli nájsť samých seba, pretože nemajú žiadne životné skúsenosti. V skutočnosti sa to netýka len mládeže, všetci potrebujú pokyny, ktoré by im umožnili rozvoj.

Vďaka buddhizmu je život ľahší. Každý deň musíme vykonávať určité veci. Keď si budete vedomí toho, čo sa deje vo vás a okolo vás, nebudete prežívať toľko emocionálnych prekážok a budete živší, odpočinutejší. Únava je následkom stresu. Odpoludnia sú niektorí ľudia často unavení, aj keď k tomu nemajú žiadny reálny dôvod, ani psychický, ani fyzický. Iní môžu naproti tomu pracovať celý deň, nejesť, a aj tak nie sú unavení. Sú pripravení urobiť po práci veľa vecí. Keď sme na pochybách, nemá význam to, koľko úsilia nás stojí to, čo robíme, ale v práci, pokiaľ nemáme jasnú alebo silnú motiváciu, ľahko podľahneme únave. Akékoľvek komplikácie spôsobujú stres. Príčina psychickej únavy spočíva hlavne v emóciách. Záleží na našom osobnom prístupe. Ľudia sú unavení, pretože nie sú slobodní. Používajú stroje a vykonávajú prácu automaticky. Ich život nie je správny. Všetko je pre nich ťažké, trpia následkom psychických sklonov a návykov. Buddhizmus im na pochopenie tohto problému môže pomôcť a ponúka riešenie.

Nie, musíš urobiť viac. Ale ľudia predovšetkým musia dobre pochopiť svoju situáciu. Keď budú výsledky takejto analýzy užitočné, je možné vždy siahnuť hlbšie.