Poklony

Prečo robíme poklony?

1. Očisťovanie pýchy

Najskôr by sme mali vedieť prečo robíme poklony. Nerobíme ich pre to, aby sme si niekoho získali. Nerobíme ich kvôli Buddhovi. Tieto názory sú úplne nesprávne. Buddha nie je boh tohto sveta. Klaniame sa preto, aby sme očistili situácie z minulosti, kedy sme nerešpektovali iných. Tým, že sme robili všetko pre nás a našu spokojnosť sme narobili veľa negatívnych činov.

Poklony nám pomáhajú pochopiť, že je tu niečo zmysluplnejšie ako my sami. Týmto spôsobom sa očisťujeme do pýchy, ktorú sme naakumulovali počas nespočetného množstva životov, kedy sme si mysleli: "Ja mám pravdu," "Som lepší ako ostatní," alebo "Ja som ten najdôležitejší." Počas nespočetného množstva životov sme rozvinuli pýchu, ktorá je príčinou našich činov a nazbierali sme karmu, ktorá je zdrojom nášho utrpenia a problémov. Cieľom poklôn je očistiť túto karmu a zmeniť stav našej mysle. Poklony nám pomáhajú spoliehať sa na niečo zmysluplnejšie ako je naša pýcha a lipnutie na egu. Takto sa pomocou dôvery a oddanosti zbavíme všetkého, čo sme nazhromaždili našou pýchou.

2. Očista tela, reči a mysle

Keď robíme poklony, konáme na úrovni tela, reči a mysle. Výsledkom je veľmi silná a dôkladná očista. Táto prax rozpúšťa všetky nečistoty nášho tela, reči a mysle. Poklony prečisťujú na všetkých úrovniach. Vďaka fyzickému aspektu poklôn prečisťujeme naše telo. Darujeme naše telo Trom Klenotom (Buddhovi, Dharme a Sanghe) a všetkým cítiacim bytostiam s prianím, aby sa splnili všetky ich želania. Prostredníctvom opakovania útočiskovej mantry a významu, ktorý jej pripisujeme, očisťujeme našu reč.

Prostredníctvom dôvery k Trom Klenotom rozvíjame osvietený postoj a oddanosť. Keď si budeme vedomí dokonalých kvalít útočiska a darujeme mu všetko, závoje na našej mysli sa rozpustia. Keď bude naše telo, reč a myseľ očistené, pochopíme to, čo sme si spočiatku len mysleli, teda to, že naše telo je skutočne manifestáciou osvietenia ako aktívny súcit, naša reč je prejavom osvietenia na úrovni radosti a naša myseľ je pravá úroveň osvietenia. Budeme schopní vidieť osvietenú realitu nášho tela, reči a mysle - ich plnosť múdrej pravdy, ktorej sme si neboli vedomí. Pochopíme, že táto prax nás môže viesť k nášmu cieľu, k osvieteniu, pretože tri úrovne vyjadrujúce stav Buddhu sa objavujú okamžite po očistení troch úrovní našej existencie - tela, reči a mysle. Nemusíme hľadať osvietenie nikde inde. Nemusíme prenasledovať žiadnu z dokonalých realizácií. Tri úrovne osvietenia sú pravé vnútorné kvality nášho tela, reči a mysle. Nevideli sme ich. Poklony nám ich pomôžu objaviť.

3. Fyzický úžitok poklôn

Poklony silne vplývajú na rovnováhu a harmóniu v našom tele. Bloky v energetických kanáloch sa postupne rozpúšťajú. To nám pomáha vyhnúť sa chorobám, nedostatku energie a iných problémov. Naša myseľ sa stáva jasnejšou a naša schopnosť porozumieť väčšia.

Stav mysle počas poklôn

Mali by sme robiť poklony s dôverou, radosťou a motiváciou pomôcť iným.

Dôvera

Mali by sme mať dôveru v dokonalé kvality Troch Klenotov a byť si istí, že ich požehnanie môže odstrániť závoje z našej mysle. Keď naša dôvera v telo, reč a myseľ stretá transformujúce kvality osvieteného tela, osvietenej reči a osvietenej mysle - zdrojmi útočiska - môže sa objaviť požehnanie a očista je efektívna. Ak nemáme dôveru, nemôžeme sa otvoriť k Trom Klenotom a poklony budú iba ako hra.

Motivácia byť k úžitku ostatným

Keď robíme poklony, mali by sme si byť vedomí toho, že dobré činy sú zdrojom šťastia všetkých bytostí. Poklony sú toho dobrým príkladom. Keď robíme prax používajúc pri tom telo, reč a myseľ, darujeme našu energiu pre iných s prianím, aby im priniesla šťastie. Mali by sme byť pre to šťastní a robiť poklony s radosťou.

Správna prax

Vizualizácia útočiskového stromu

Pred nami v priestore si predstavíme celý útočiskový strom. Najskôr si predstavíme Dordže Čanga - lámu, ktorý reprezentuje zdroj útočiska. Predstavíme si ho v strede útočiskového stromu. Mali by sme si byť úplne vedomí toho, že Dordže Čang je naším učiteľom a že je mysľou nášho lámu. Myslíme na Dordže Čanga, aby sme sa uistili, že manifestácia prirodzenosti mysle nie je pošpinená našimi obvyklými myšlienkami. Predstavujeme si túto dokonale čistú formu, aby sme vedeli udržať čistý pohľad, pohľad múdrosti. Súčasne sme si vedomí toho, že Dordže Čang je mysľou nášho lámu. Všetko, čo sa objavuje pred nami v priestore je ako dúha alebo odraz v zrkadle, nie je to vec. Ak máme problémy s vizualizáciou celého útočiskového stromu, mali by sme mať dôveru, že všetky objekty útočiska tam skutočne sú, napriek tomu, že si ich nevieme predstaviť.

My a ostatné bytosti

Nie sme sami v našej praxi. Sme obklopení všetkými bytosťami, ktoré vypĺňajú celý vesmír. Predstavíme si nášho otca napravo od nás a našu matku naľavo. Keď stojíme medzi našimi rodičmi z tohto života, pochopíme, že každá bytosť bez výnimky bola naším rodičom v niektorom z predošlých životov. To nám pripomína dobrotu všetkých našich rodičov, všetkých živých bytostí, ktorí nám pomáhali počas nespočetného množstva životov.

Tých, ktorých považujeme za svojich nepriateľov, si predstavíme pred sebou, medzi útočiskovým stromom a nami. Myslíme na ľudí, ktorí nám spôsobili problémy a prekážali nám v realizácii našich plánov. Všetci títo ľudia sú veľmi dôležití, pretože nám pomáhajú rozvíjať také vlastnosti ako je trpezlivosť a súcit. Zvyčajne sa takým ľuďom chceme vyhnúť. Snažíme sa byť ďaleko od nich. Nechceme na nich ani len myslieť. To, že ich postavíme pred seba nám pomôže na nich nezabudnúť. Takéto zaobchádzanie s nepriateľmi nás chráni pred tým, aby sme ich nerešpektovali.

Sústredíme svoju pozornosť na útočiskový strom. Dôverujeme tomu, že útočisko môže oslobodiť všetky cítiace bytosti od utrpenia samsáry a chrániť ich pred problémami, ktoré spôsobuje toto utrpenie. V tomto stave mysle, kedy sme obklopení všetkými cítiacimi bytosťami, začíname opakovať útočiskovú mantru. Všetko okolo nás začína vibrovať. Zažívame silné svetlo žiariace z útočiskového stromu. Svetlo na nás žiari vďaka našej oddanosti. To spôsobuje, že sa otvárame stále viac. Potom začíname s poklonami. Sme majstrami celej ceremónie a vedieme celú prax. To, že robíme poklony, okamžite inšpiruje i ostatné bytosti, aby robili to isté. Počujeme ako opakujú mantry a robia poklony. Táto vibrácia vypĺňa celý vesmír.

Keď si držíme túto predstavu, je naša aktivita väčšia, ako keby sme sa mali sústrediť na seba. Na jednej strane nám dáva silu a na druhej strane nám dáva motiváciu praktikovať. Všetky bytosti nás v praxi povzbudzujú tým, že robia poklony s nami. Zažívajúc veľké množstvo energie od bytostí robiacich poklony, cítime viac dôvery a oddanosti k Trom Klenotom. Pocit "ísť s davom" nám pomáha rýchlo ukončiť poklony a zažívať obrovské šťastie počas praxe.

Symbolický význam každej časti poklony

Aby sme dali našej praxi konečný rozmer, mali by sme poznať symbolický význam poklôn.

Dotykom spojených rúk nášho čela žiadame objekty útočiska o požehnanie ich tiel. Zároveň si predstavujeme, že požehnanie ich osvietených tiel žiari na nás, prechádza naším telom a rozpúšťa v ňom všetky prekážky. Potom sa spojenými rukami dotýkame nášho hrdla. Žiadame o požehnanie reči. Súčasne myslíme na to, že požehnanie osvietenej reči vyžaruje z objektov útočiska a očisťuje všetky prekážky, ktoré sme nazbierali našou rečou. Takto sa od nich oslobodzujeme. Keď sa spojenými rukami dotkneme nášho srdca, žiadame o požehnanie mysle. Pomáha nám zbaviť sa všetkých závojov a zlých predstáv, ktoré sú v našej mysli. Veríme, že všetky zlé želania, ktorými sme napĺňali našu myseľ od neexistujúceho počiatku času, sú úplne vyčistené. Mali by sme myslieť na to, že dostávame plné požehnanie osvieteného tela, reči a mysle od Troch klenotov. Vďaka sile tohto požehnania sú očistené všetky závoje, zlá karma a negatívne tendencie tela, reči a mysle. Sme úplne čistí a neoddeliteľní od tela, reči a mysle lámu a Troch Klenotov.

Keď sa piatimi bodmi nášho tela (kolenami, rukami a čelom) dotýkame zeme, mali by sme vedieť to, že päť rušivých emócií - hnev, pripútanosť, nevedomosť, pýcha a žiarlivosť - opúšťa naše telo a mizne v zemi. Takto zažívame úplné očistenie.

Dva aspekty poklôn, rozpúšťanie jedov v mysli a dostávanie požehnania Troch Klenotov, sú príčinou premeny pýchy, pripútanosti, žiarlivosti, hnevu a nevedomosti do piatich zodpovedajúcich múdrostí. Mali by sme dôverovať tomu, že táto premena skutočne prebieha, že máme prirodzenú vnútornú schopnosť rozvíjať túto múdrosť.

Tieto symbolické aspekty poklôn budú fungovať iba vtedy, ak máme dôveru. Naša dôvera nám môže dať toto veľké očistenie. Prax bez dôvery je iba ako by sme cvičili aerobik.

Význam oddanosti

Naša oddanosť rastie s množstvom poklôn, ktoré robíme. Nakoniec dosiahneme stupeň, kde si nebudeme viac myslieť, že naše telo, reč a myseľ sú oddelené od tela, reči a mysle Troch Klenotov. Poklony prinášajú nádherný výsledok, sú zdrojom veľmi silného požehnania a veľkého očistenia. Nemali by sme si myslieť, že poklony pozostávajú iba z aktivity nášho tela. Požehnanie a očista sa objavujú hlavne vďaka našej oddanosti.

Vzrast sily našej praxe

Praktikujeme s otvorenou mysľou. Nemali by sme si myslieť, že sme jediná osoba, ktorá robí poklony. Robia ich s nami všetky bytosti. Nemôžeme obmedzovať naše myslenie ich na nás samotných. Nemali by sme si myslieť: "Ja sa klaniam." Ak myslíme týmto spôsobom, akumulujeme dobrý potenciál, ktorý zodpovedá urobeniu jednej poklony. Ale ak myslíme na to, že všetky bytosti robia s nami poklony, potenciál, ktorý nazhromaždíme je o moc väčší. Pri poklonách si môžeme predstaviť, že sto našich emanácií robí poklony s nami. Ak si to dokážeme predstaviť, naša prax bude omnoho silnejšia. Avšak nemali by sme si počítať viac poklôn, ak si predstavíme viac bytostí, ako sami urobíme. Je to iba jedna z metód Vadžrajány, ktorá nám pomáha, aby bola naša prax silnejšia.

Spájanie poklôn s upokojovaním mysle

Po nejakej chvíli sa naše telo unaví. Je to užitočná chvíľa pre prax upokojovania mysle. Keď je unavené telo a myseľ, zmenšuje sa pripútanosť. Ak na chvíľu prestaneme s poklonami, naša myseľ sa sama prirodzene upokojí bez nejakej dodatočnej pomoci z našej strany. Keď sú naše telo a myseľ znova odpočinuté, myseľ začína byť rozrušená. To je znak, aby sme pokračovali v poklonách. Ak budeme striedať poklony s utíšením mysle, môžeme praktikovať nepretržite.

Utrpenie

Niekedy môžeme zažívať ťažkosti pri robení poklôn. Do cesty sa nám postaví bolesť a únava. Vždy sa niečo nájde: kolená, lakte, kríže, čokoľvek iné. Nie je to dôvod, aby nás to odradilo, alebo aby sme stratili dôveru v našu prax. Ani by sme nemali posilňovať tento pocit tým, že si budeme hovoriť: "Och, tak veľmi trpím, cítim sa taký slabý." Keď toto urobíme, úplne sa zablokujeme. Stratíme schopnosť konať a stane sa to prekážkou pre našu budúcu prax. Mali by sme využiť každú nepríjemnú skúsenosť, či už fyzickú alebo mentálnu, ako prostriedok na dosiahnutie osvietenia. Takéto skúsenosti by nás mali poháňať k väčšiemu úsiliu na našej ceste.

Všetko, čo zažívame, závisí od momentálneho stavu mysle. Ak chceme zažívať veci inak, musíme zmeniť stav našej mysle. Ak účinne transformujeme utrpenie do pozitívnej a užitočnej skúsenosti, zmizne bez jedinej stopy. Toto nám prinesie viac šťastia a radosti.

Poklony sú spôsob zbierania skutočne dobrého potenciálu. Sú jednoduchým a efektívnym spôsobom očistenia negatívnych činov z minulosti. Avšak, na druhej strane, ak pokračujeme v poklonách deprimovaní pre bolesť a únavu, očista sa nedeje.