Mangútovo 2006

Reportáž z prvého kurzu s lámom Ole Nydahlom na Mangútove

Náš sen sa stal skutočnostou!

Na konci leta 2005 sa nám po mnohých rokoch úsilia podarilo naplniť veľký sen slovenských buddhistov – kúpiť pozemok pre celoslovenské ako i medzinárodné centrum pre ústrania v priam rozprávkovom prostredí lazov stredného Slovenska, v Hriňovskej osade Mangútovo. Začali vznikať veľké plány rekonštrukcie objektov, ktoré sa na pozemku nachádzajú, predovšetkým výmeny strechy rodinného domčeka, tak aby sme mohli toto miesto čo najskôr využívať pre meditačné ústrania, spoločné víkendy a kurzy. Okrem toho sme si taktiež zaumienili v auguste 2006 zorganizovať po prvýkrát aj väčší kurz s lámom Ole Nydahlom na tomto mieste, a týmto spôsobom aktivovať energetické polia buddhov. Namiesto zvyčajných meditačných či prednáškových kurzov s lámom Olem, ktoré sa konajú na obdobných miestach vo svete, sa objavila myšlienka zorganizovať tzv. „pracovný kurz“, čím bola pôvodne myslená najmä spoločná práca pri rekonštrukcii spomínaného domčeka. Naše možnosti sme odhadli na zorganizovanie skôr menšieho kurzu o veľkosti do cca 500 ľudí, vďaka čomu by si ľudia mohli spolu vychutnať viac neformálnu rodinnú atmosféru a mali tiež možnosť byť v kontakte s lámom Olem nie iba ako študenti počas prednášok, ale aj ako súčasť tímu počas spoločných pracovných aktivít.

Pomerne dlhú zimu na Mangútove vystriedala jar až v priebehu apríla, keď sa okrem prvých radostných meditácií v intenzívne sa zelenajúcej prírode začala rozbiehať aj aktivita v súvislosti s rekonštrukciou a plánovaním kurzu. Predchádzali jej pracovné stretnutia, debaty a zvažovanie rôznych nápadov s cieľom všetko čo najlepšie pripraviť a naplánovať. Svoju stále viac konkrétnejšiu podobu tiež začal získavať projekt našej pôvabnej architektky Ani, tak aby domček čo najlepšie zodpovedal našim predstavám o jeho budúcom používaní.

Od prípravy rekonštrukcie k príprave kurzu

V priebehu mája sa začali realizovať prvé kroky v súvislosti s rekonštrukciou, ktoré spočívali najmä v zabezpečovaní a vození potrebného materiálu na pozemok. Veľmi sa pri tom osvedčila naša zánovná „vétrieska“ aj so svojím neohrozeným skúseným vodičom Peťom, ktorý jazdu na nej, ako aj jej údržbu, zjavne bral ako svoj koníček. Častokrát mu pritom pomáhal aj jeho otec, ktorého rovnako blízky vzťah ku všetkým pohyblivým dopravným prostriedkom bol evidentný. Množstvo materiálu ako piesok a tehly, bolo častokrát potrebné naložiť v Hriňovských stavebninách manuálne, ako ho aj následne na Mangútove ručne vyložiť, či „vylopatovať“. Prospievalo to telesnej kondícií najmä tých „sangháčov“, ktorí väčšinu času doma i v práci trávia pri počítačoch :-) Postupne sa objavovalo stále viac aktivít, ktoré bolo potrebné zabezpečiť a pre nadšencov tohto projektu prestala existovať predstava víkendu, ktorý by mal strávený niekde inde než na Mangútove. Vďaka priam zamilovaniu sa do tohto miesta prestávali hrať významnú rolu vzdialenosti, ktoré bolo potrebné pravidelne prekonávať, či už z Bratislavy, alebo z iných miest.

Začali sme realizovať prípravy potrebné v súvislosti s kurzom i rekonštrukciou, ako napr. úpravu studne (ktorá síce nedopadla úplne podľa našich predstáv), či inštaláciu elektrickej prípojky spojenej s výkopovými prácami, inštaláciu elektriky v stodole a „ružovom domčeku“, inštaláciu rozvodov vody zo studničky a bazénikov, ktoré slúžili ako rezervoár vody, a bezpočet ďalších vecí. Podarilo sa nám zabezpečiť výkonné „štadiónové“ reflektory, ktoré okrem nám umožňovali pracovať dlho do noci. Pustili sme sa aj do „transformácie“ stodoly, ktorá všetkých uchvátila svojou robustnou kamennou konštrukciou. V budúcnosti z nej plánujeme vytvoriť hlavnú meditačnú miestnosť („gompu“). Odstránenie obrovského množstva sena, nahromadeného azda počas mnohých desaťročí v spodnej i vrchnej časti stodoly, nám zabralo celý víkend a plamene pri jeho likvidácii dosahovali niekoľkometrovú výšku. Po tejto celovíkendovej operácii sme si už síce viac nemohli vychutnávať vidiecku romantiku prespávania v sene, zato sme však mohli upraviť spodnú časť stodoly tak, aby mohla počas kurzu fungovať ako plne vybavená poľná kuchyňa. V hornej časti stodoly sme vytvorili provizórny sklad a v ďalšej spodnej časti, ktorá predtým slúžila ako maštaľ pre kravičky, sme sa rozhodli zriadiť sprchy a umyvárky. Pri zhliadnutí pôvodného stavu maštale spolu s množstvom „materiálu“ po jej pôvodných zvieracích obyvateľoch bol iba málokto natoľko optimista, aby tento nápad dokázal brať vážne. Viedli sa odborné diskusie o možnosti či nemožnosti odstránenia charakteristického zápachu bývalej maštale a budúcej „kúpeľne“. Finálny výsledok šťastne sa umývajúcich a sprchujúcich návštevníkov na miestach kde boli predtým válovy však dokázal, že nič nie je nemožné :-).

Súčasťou prípravy infraštruktúry kurzu bola aj výroba štýlových drevených záchodíkov podľa miniatúrneho modelu. Otázku ich natočenia smerom k ich ľahšiemu prístupu alebo k romantickejšiemu výhľadu vyriešil kompromis, vďaka ktorému môže človek hľadať inšpirácie pri pohľade na Poľanu aj v čase nevyhnutného odpočinku :).

Postupom ubiehajúcich víkendov sme zistili, že na blížiaci sa kurz je potrebné zrealizovať ešte tak veľa aktivít, že nám už neostáva dostatok času a energie na začatie pôvodne plánovanej rekonštrukcie domčeka. Preto sme sa rozhodli ďalej sa naplno venovať už iba príprave kurzu a výmenu strechy odložiť na neskoršie obdobie. Ako alternatívny plán pracovných aktivít kurzu sme neskôr zvolili čistenie lesa a týmto spôsobom zároveň vytvorenia zásob dreva na zimu, ako aj úpravu príjazdovej cesty a terénu.

Súčasťou väčších operácií pred samotným kurzom bola aj úprava lesnej príjazdovej cesty k nášmu pozemku smerom od Hriňovej - Slanca, k čomu sme využili služby miestnych odborníkov aj s ich impozantným buldozérom. Ďalšie úpravy cesty tvorili náplň spomínaných pracovných aktivít kurzu.

Počas jarných a letných návštev na Mangútove pohľad mnohých príchodzích ako prvý spočinul na skládke odpadu, ktorá kazila pekný výhľad pred stodolou. Podarilo sa nám ju úspešne odstrániť, pričom sme jednou plne naloženou „vétrieskou“ zásobili miestne zberné suroviny, ba ešte sa i podelili o niektoré „kusy“ s miestnou rómskou komunitou. Vyčistené miesto sa následne za pomoci priateľov nadaných na „planírovacie práce“ podarilo vyrovnať tak, aby sme tam mohli postaviť zakúpený jedálenský stan.

Okrem jedálenského stanu sme si prenajali aj veľký stan pre samotný kurz, ktorého kapacita bola ideálna pre približne 350 návštevníkov, ktorí sa zúčastnili kurzu.

Projekt chatka

Popri realizácii spomenutých aktivít sa začal formovať ďalší samostatný a dokonale fungujúci tím zložený najmä z remeselnícky nadaných priateľov z Trenčianskeho buddhistického centra. Hlavná úloha tohto tímu spočívala vo vytvorení podmienok, aby mohol láma Ole s Hannah, prípadne aj so zvyškom tímu bývať počas celého kurzu priamo na pozemku. Jogíni, zvyknutí na náročné cesty po Tibete v mladosti, sa nenechali odradiť drsnejšími podmienkami nášho centra pre ústrania, a dopredu vyjadrili prianie uprednostniť ich pred komfortom hotela v blízkosti. Pôvodná predstava prerobiť na lámov príbytok „ružový domček“ alias sýpku, ktorý sme navyše začali využívať ako náraďovňu, sa javila ako príliš komplikovaná, preto Trenčania prišli s oveľa originálnejším nápadom. V Andrejovej záhradke pri Trenčíne stála drevená chatka, ktorú mu venovali jeho rodičia – dvojposchodová, s balkónikom. Čo takto rozobrať ju, naložiť na Áviu, previezť na Mangútovo, a tam ju opäť poskladať? Znelo to jednoducho, ako keby išlo o stavebnicu Lega. V skutočnosti však len rozobratie chatky zabralo celý víkend. Po starostlivom označení dielcov bola chatka prevezená na Mangútovo, kde sa medzitým vybetónovali základy podstavcov a následne počas niekoľkých týždňov ju Trenčania za asistencie viacerých pomocníkov skutočne dokázali postaviť. Spomínané práce ale zabrali oveľa viac času než sa pôvodne plánovalo, preto počas posledných úprav okolo chatky pobehovalo azda okolo 40 ľudí zo Slovenska, Čiech, Rakúska, Nemecka, Maďarska, ... a vyzeralo to tam ako na bojisku.

Víkendový predkurz

Nakoľko samotný kurz s lámom Olem začínal až od pondelka 14. augusta, víkend sme sa rozhodli využiť na tzv. „pred-kurz“ s niekoľkými cestujúcimi učiteľmi. Ukázalo sa, že to bol dobrý nápad, pretože náš organizačno-pracovný tím bol príliš úzky na to, aby sme dokázali dotiahnuť prípravy kurzu do úspešného konca. V piatok sa nám situácia s prípravami javila už ako dramatická, preto sme rozoslali na buddhistické mailové konferencie u nás, v Česku i inde výzvy, aby sa priatelia pridali do nášho tímu a prišli nám pomôcť. V piatok večer sme ešte stihli osadiť štýlové navigačné tabuľky od Hriňovej, aby prichádzajúci návštevníci vedeli kde majú odbočiť, zistili sme však, že vďaka neznámym miestnym silám mali tieto cedule iba veľmi krátku existenciu. Počas víkendu sme na Mangútove mali k dispozícii približne 140-členný medzinárodný tím, usilovne pomáhajúci pri rôznych oblastiach, ktoré bolo potrebné dokončiť. Nemeckí a rakúski remeselníci pomáhali pri dokončení spŕch a chatky, maďarský tím pomáhal pri výrobe interiéru veľkého stanu – pódia, ako aj pri zavedení elektriky k nemu, v kuchyni šéfkuchárovi pomáhalo najmä viacero dievčat, ďalší pomáhali pri dokončovaní záchodíkov a pod. Napriek intenzívnemu nasadeniu, keď pri niektorých oblastiach sa pracovalo dokonca i cez noc až zhruba do šiestej rána, si to všetci vychutnávali s radosťou, miesto stresu bolo cítiť pohodu a dobrú náladu. V programe sme nevynechali ani doobednajšiu meditačnú prax s vysvetlením od cestujúcich učiteľov. Večer nasledovali prednášky a otázky s odpoveďami niekoľkých cestujúcich učiteľov súčasne.

Príchod lámu spolu s dúhou

V pondelok podvečer, tesne pred začiatkom kurzu, tím pracujúci na chatke zistil, že už ostáva iba hodina do príchodu lámu, preto požiadali šoféra, ktorý viezol lámu Oleho, aby ihneď spomalil a ostalo tak ešte trochu času na dokončenie posledných úprav na chatke. Tie medzitým nabrali strhujúce tempo a nad celým Mangútovom sa objavila ukážková dúha, po ktorej všetci nadobudli dojem, že energetické pole buddhov na Mangútovo už dorazilo :-).

Krátko po uvítaní lámu Oleho s Hannah nasledovala s nimi a s jadrom nášho organizačného tímu spoločná večera. Prebrali sme mnohé dôležité aktivity v súvislosti s rozvojom buddhizmu Diamantovej cesty na Slovensku, vrátane vízie k samotnému Mangútovu. Lámovi Olemu sa miesto veľmi páčilo už v čase keď ho videl iba na fotkách a keď si ho teraz mohol vychutnať naživo, povedal že mu pripomína grécke centrum pre ústrania „Karma Berčhen Ling“. Má takisto fascinujúci výhľad a podobne strohé podmienky na pobyt, ktoré sú viac vhodné pre „jogínov“. Na otázku k funkcii našich rôznych meditačných centier pre ústrania vo svete načrtol predstavu o ich možnej špecializácii v budúcnosti. Väčšie kurzy ako napr. Phowa s niekoľko-tisícovou účasťou, ktoré by bolo problematickejšie zorganizovať na hornatých miestach ako Mangútovo či Karma Berčhen ling, by sa mohli konať na miestach ako napr. Těnovice v Čechách, alebo Becske v Maďarsku, kam môžu bez problémov pricestovať aj návštevníci z okolitých krajín. „Jogínskejšie miesta“ ako Mangútovo alebo Karma Berčhen Ling by zase mohli slúžiť na rôzne „špeciálne kurzy“, kde bude možné pobudnúť spolu s lámom a ostatnými vo viac rodinnej atmosfére.

Večer sa konala prvá Oleho prednáška, na tému učení veľkých majstrov línie Karma Kagjü, kedy zopakoval svoje dojmy z Mangútova ako miesta, o ktorom si myslí, že „bude obľúbeným miestom, sesterským ku gréckemu Karma Berčhen Lingu. Má podobný štýl, v ktorom je cítiť slobodu, nie všetko je tam vyleštené, naokolo je nádherná príroda a všetko ostatné.“

Utorok, 15. augusta

V utorok ráno sa konal rozhovor pre rádio FM o buddhizme s našimi priateľmi z Bratislavkého buddhistikého centra – Ľubkou, Jurajom a Slávom. Nasledoval telefonický vstup lámu Oleho, ktorý na otázku aby porovnal Slovensko s Tibetom alebo Nepálom s úsmevom odpovedal, že „Ľudia na Slovensku majú oveľa lepšie vzdelanie, avšak čo sa týka samotnej krajiny, hory na Slovensku mu pripomínajú niektoré oblasti Východného Tibetu.“

Doobeda sa vo veľkom stane konal program s cestujúcimi učiteľmi, ktorí vysvetľovali najmä tzv „Ngöndro“ – „Základné praxe“, pričom si ich záujemci mohli zároveň aj vyskúšať. Poobede nasledovala možnosť zapojiť sa do pracovných aktivít, ako úprava príjazdovej cesty alebo čistenie lesa. Obzvlášť láma Ole si na kurze po mnohých rokoch pochvaľoval prácu s motorovou pílou a naši odborní dozordávajúci – bývalí drevorubači a bačovia :-) - sa nestačili čudovať nad šikovnosťou a technikou s akou menšie odumreté stromčeky padajú k zemi.

Poobede sme pre lámu Oleho ako aj ďalších záujemcov, ktorí sa zmestili na korbu „vétriesky“, zorganizovali prehliadku celého pozemku. Na kopčeku si všetci mohli vychutnať výhľad na okolité hory, ako i na Nízke Tatry v diaľke.

Večer pred prednáškou sa konala svadba dvadsiatich buddhistických párov, ktoré si svoj vzťah priali posilniť požehnaním buddhov. Láma Ole sa podelil o učenia na tému lásky a partnerstva a následne požehnal sobášiace sa páry. Program pokračoval prednáškou na tému učení slávnych buddhistických majstrov našej línie odkazu, nasledovalo množstvo otázok a odpovedí, na záver sa konala spoločná meditácia. Napriek tomu, že ku koncu prednášky už na mnohých doľahla únava z celého dňa, po jej skončení sa iba málokomu chcelo ísť spať, väčšina si ešte vychutnávala vrelú atmosféru s hudbou a tancom pri „Mango-bare“ :-).

Streda, 16. augusta

V stredu sa konal obdobný program ako v predchádzajúci deň, po doobedňajšej praxi s cestujúcimi učiteľmi nasledovali pracovné aktivity. Navonok mohli pôsobiť trochu ako dávne „týždenníky“ v kinách o budovaní socializmu, avšak v tomto prípade bolo nadšenie zúčastnených autentické a zároveň aj ideály odlišné :-).

Svojou návštevou nás prišla poctiť STV, vďaka iniciatíve Dagmar, našej odborníčky v oblasti masmédií. Výsledkom niekoľkých krátkych rozhovorov s našimi organizátormi, učiteľmi a s lámom Olem, bola krátka reportáž o našej aktivite, odvysielaná nasledujúci deň na záver hlavných správ STV. Použitý materiál bol neskôr použitý aj ako podklad pre reláciu Regionálny denník, v ktorej spolu diskutovali katolícky kňaz s českým cestujúcim učiteľom Jakubom Kadlecom.

Poobede sme v rámci organizácie kurzu zistili menší problém v súvislosti s vodou, nakoľko tá sa nám v bazénikovych zásobníkoch minula, a nová voda zo studničky pritekala iba pomaly. Objednali sme preto dve rôzne cisterny, pričom jedna z nich pravdepodobne už asi dlho nebola používaná, a preto bola vnútri hrdzavá. Z tohto dôvodu, napriek tomu, že do cisterny bola načerpaná úplne nezávadná voda, sa výsledný vizuálny efekt „hnedej vody“ takmer navlas podobal scénke z filmu „Kurva, hoši, gutentág“ :). Spotení „aktivisti“ si preto po práci na ceste a v lese museli odpustiť sprchu až do nasledujúceho rána, evidentne to však nikomu z „jogínov“ nezhoršilo náladu.

Po večernej prednáške lámu Oleho nasledovala prezentácia Moravských kamarátov, ktorí v tom čase hľadali vhodné miesto na centrum pre ústranie pre meditovania-chtivých záujemcov z Moravy a okolia. Mometálne si už moravskí buddhisti šťastne vychutnávajú svoje nové miesto – „Troják“, ktoré mimochodom svojimi kontúrami a charakterom nenápadne pripomína Mangútovo :-). Zároveň od neho ani nie je príliš vzdialené. Po prezentácii nasledovala príspevková iniciatíva na podporu Mangútova vo forme „aukcie“. Išlo najmä o rôzne predmety, často pomerne veselé ako napr. spomínaný drevený model našich záchodíkov, tričká, vodka, či bunda, ktorá bola svojmu novému majiteľova menšia o niekoľko čísiel. Jednu z najatraktívnejších cien – masáž od našej pôvabnej „dákine“ Marušky si jej výherca – láma Ole :-) - napokon ani nestihol vychutnať.

Večerný záver kurzu sme sa rozhodli osláviť v tradičnom štýle – to znamená veselú párty až do rána, na ktorej sa pri tanci a speve najlepšie nadväzujú priateľstvá – často zárodky úspešnej medzinárodnej spolupráce :-). Naše pozvanie prijali i DJ-i až z Izrealu, ktorí na našej výkonnej aparatúre, bez nároku na svoj honorár, predviedli vynikajúci trance zo svojej vlastnej produkcie. Izrealských hostí ku konci party doplnili aj poľskí buddhistickí DJ-i, ktorí len s nevôľou, na naliehanie našich organizátorov, o siedmej ráno utíšili audio systém.

Štvrtok, 17. augusta

Napriek „náročnej“ noci sa ešte vo štvrtok doobeda konala posledná prednáška lámu Oleho spolu s otázkami a odpoveďami, na záver ktorej láma Ole viedol spoločnú meditáciu na 8. Karmapu. Túto prax obvykle robia iba tí, ktorí skončili „Základné praxe“ – „Ngöndro“. Nasledovalo požehnanie a po chutnom obede už bolo pripravených niekoľko posádok na cestu do Bratislavy. Lámovi Olemu sme chceli ukázať v tom čase potenciálny objekt na kúpu pre potreby Bratislavského buddhistického centra. Auto, v ktorom sme chceli odviezť lámu Oleho s Hannah sa napokon rozhodol riadiť Ole, súdiac podľa únavy zračiacej sa v našich tvárach, že to tak bude lepšie :-). Podaktorí z našich vodičov tak mohli zistiť, že pocit neohrozenosti nemá nič spoločné s nezodpovedným správaním sa na ceste, ako by si inak mohli myslieť. Kým niekoľko posádok odišlo do Bratislavy, viacerí návštevníci zostali na Mangútove aj počas niekoľkých nasledujúcich dní, aby pomohli pri upratovaní a spratávaní vecí. Mnohí z účastníkov kurzu si z Mangútova odnášalo domov tie najlepšie dojmy a vyjadrili prianie opäť sa niekedy vrátiť, odpútať sa na chvíľu od rýchleho života v meste, a za pomoci metód diamantovej cesty objavovať svoje vnútorné bohatstvo.