Šamar Rinpočhe o 40-ročnej aktivite Lámu Oleho Nydahla

Slovenský preklad:

Keď sa láma Ole a Hannah v roku 1969 v Nepále stali žiakmi J.S. 16. Karmapu, mal som osemnásť rokov.

Ihneď ponúkli svoju pomoc s organizovaním množstva ľudí na iniciáciach, ktoré Jeho Svätosť udeľovala. Odvtedy sa s Karmapom vídali každý deň. Keď prišli hostia, čakali vonku pred Karmapovou izbou a len čo mal Karmapa opäť voľný čas, zavolal ich späť k sebe. Vždy keď Karmapa učil a odovzdával iniciácie, venoval Hannah a Olemu svoju špeciálnu pozornosť. Usádzal ich do prvého radu a nazýval ich “svojími dvomi hipíkmi”.

Keď Hannah a láma Ole prvý krát navštívili Rumtek, rozhodli sa ísť skratkou a pešo prekročiť vrchy, v ten deň totiž nepremávala žiadna verejná doprava. Stratili sa v ryžových poliach a mali tažkosti dostať sa z nich von. Objavila sa však vrana, ktorá pred nimi znovu a znovu vzlietala a pristávala a takto ich viedla cez polia dovtedy, až kým neuvideli kláštor. Cesta cez kopce trvala mnoho hodín, dorazili však ešte pred zotmením.

Karmapa ich odvtedy každý deň učil dharmu a požiadal Tengu Rinpočheho, aby pri výuke asistoval. Hoci som sám bol ešte veľmi mladý, odovzdal som im i ja rôzne inštrukcie, ako napríklad vysvetlenia ku Gampopovmu Vzácnemu klenotu oslobodenia. Karmapa ich oboch požiadal, aby urobili Štyri základné cvičenia a neskôr gurujógu na 8. Karmapu v štyroch sedeniach.

V tom čase bolo veľmi obtiažne obnoviť víza do Sikkimu, a tak preto, aby bol tento čas využitý dobre, Karmapa lámu Oleho a Hannah poslal študovať u Kalu Rinpočheho v Sonade. V Himalájach strávili - prijímajúc učenia, meditačné inštrukcie a venujúc sa meditačnej praxi - dokopy tri roky.

V roku 1972 im Karmapa povedal, aby sa vrátili na Západ a priniesli buddhizmus k ľuďom v Západných krajinách. Pamätám sa, ako sa láma Ole vtedy opýtal Karmapu, či skutočne môže učiť, keďže nie je mních a ani si nepraje sa mníchom stať. Karmapa potvrdil, že láma Ole má učiť dharmu ako laický praktikujúci, čiže ako geňen bódhisattva, a poslal ich domov s odporúčacím listom pre dánsku kráľovnú Margarétu II.

Keď sa Hannah a láma Ole vrátili do Dánska, použili svoje dedičstvo na kúpu domu, ktorý odovzdali novovzniknutej Karma Kagjü nadácii a založili tak prvé buddhistické centrum v Kodani. Bolo to v čase, keď Európu po prvý krát navštívil Jeho Svätosť Dalajláma. Jeho Svätosť centrum inaugurovala, čo bola významná udalosť.

Nasledujúc Karmapovo prianie, začal láma Ole zakladať centrá Karma Kagjü v Západnom svete. V roku 1991 týchto centier už bolo 94, a láma Ole ich ponúkol Karmapovmu Charitatívnemu fondu v Sikkime, právnemu subjektu, ktorý 16. Karmapa založil za účelom správy majetku školy Karma Kagjü. Keď krátko nato vypukla kontroverzia ohľadom rozpoznania Karmapu, musel láma Ole chrániť centrá pred hrozbou, že si ich budú nárokovať podporovatelia Čínou schváleného Karmapu, Urgyena Trinleyho. V dôsledku tejto potreby, založil láma Ole organizáciu Diamantovej cesty (Diamond Way) na Západe.

Láma Ole bol a dodnes je autentickým učiteľom, ktorý učenia odovzdáva presne tak, ako ich sám obdržal od zosnulého 16. Karmapu, Kalu Rinpočheho, Tenga Rinpočheho a mňa. Bol som dokonca svedkom toho, ako po iniciácii ľudom čakajúcim na požehnanie, pripomínal aby si nevkladali obrázky buddhovských aspektov do zadných vreciek nohavíc nechránené.

Dnes láma Ole nasleduje rady 17. Gyalwa Karmapu Thajä Dordžeho, napríklad tým, že neje mäso v deň splnu.

Láma Ole mnohými rôznymi spôsobmi motivuje svojich žiakov vlastným príkladom. Nedávno im napríklad odporúčal byť striedmejší v pití alkoholu, a tak ho sám prestal piť. Už od 70-tych a začiatku 80-tych rokov som pozoroval, že láma Ole kritizuje radikálny islam. Hoci svoje obavy vyjadruje verejne, nikdy neorganizoval žiadnu politickú alebo anti-náboženskú aktivitu. Naopak, často nás žiadal o dobré priania. Po toľkých nezmyselných zabitiach dnes svet rozumie prečo. Vo všeobecnosti by sme nemali diskriminovať, no ak tu je nebezpečenstvo radikálneho náboženstva alebo politickej ideológie, treba pred nimi s dobrým srdcom varovať. Ak niekto vidí nebezpečenstvo, má čistú motiváciu a rozhodne sa na toto nebezpečenstvo poukázať, z buddhistického pohľadu nejde o nesprávne konanie.

V ľudskej existencii vždy môžeme vyhľadávať chyby, a v duchovnom svete by sme našli mnoho takých príkladov. V prípade lámu Oleho však nevidím žiadne zneužitie pozície učiteľa. Centrá buddhizmu diamantovej cesty sú bez akýchkoľvek škandálov alebo vymyslených učení.

Chcem preto vyjadriť svoju vďačnosť a uznanie za štyridsať rokov práce lámu Oleho pri prenášaní Buddhovych učení na Západ pre dobro všetkých bytostí. Robím priania, aby aktivita lámu Oleho rástla aj naďalej.

Váš, Šamar Rinpočhe