Rozdiel medzi Buddhom a ostatnými je len jeden - on má rozvinuté všetky kvality tela, reči a mysle. Všetci môžu dosiahnuť presne to isté.
Väčšina ľudí si myslí, že šťastie môžu nájsť niekde mimo nich samých a potom si ho udržať. Konzumná spoločnosť tento mylný názor s radosťou podporuje. Neustále nám nahovára, že šťastnými nás urobí dovolenka na tom či onom mieste, alebo že sa tento vytúžený stav dostaví s kúpou určitých vecí. Iní sľubujú rovnaký výsledok, ak budeme voliť istú politickú stranu, alebo sa špeciálne stravovať. A tak ľudia v nádeji, že toto takzvané šťastie dosiahnu, investujú svoju energiu, ako aj cenné hodiny a roky svojho života do jeho hľadania, nevediac, ako by si ho mohli udržať v prípade, že by sa dostavilo. Letoviská sa ukážu preplnené a ženy aj muži utekajú spred obecného úradu s niekým iným. Ťažko získané uznanie na pracovisku sa môže vo veľmi krátkom čase zmeniť na nechutné ohováranie, lebo kolegovia nás prestanú mať radi, milované deti si vybudujú vlastný život, do ktorého už viac nemáme prístup, otec rodiny náhle zomrie, dôchodky, na ktoré nám celý život strhávali z platu, vláda zoškrtá a diamantové prstene, ktoré mali byť naveky, niekde stratíme.
Dôvod je jasný – ak šťastie vzniká z pominuteľných príčin, môže trvať len tak dlho, pokým pretrvávajú jeho vnútorné a vonkajšie podmienky. Keď zaniknú, zmizne toto podmienené šťastie rovnako rýchlo, ako sa objavilo. Ako už pred 2500 rokmi povedal veľký grécky filozof Hérakleitos: „Všetko plynie.“
Napriek tomu zostáva túžba po šťastí najdôležitejšou hnacou silou všetkých bytostí. Niektorí pri jeho hľadaní myslia iba na seba. Pre väčšinu je to však príliš málo a neuspokojuje ich to ani duševne, ani telesne. Keďže vo všeobecnosti padne mnohým „spať osamote“ zaťažko, hľadajú blízkosť milovanej osoby, aby v jej náručí našli chýbajúce šťastie a zdieľali ho. Ľudí od tohoto úsilia neodrádza ani vysoké percento rozvodov a očividne im nevadí ani vedomie, že láska zostáva trvalá len vo veľmi zriedkavých prípadoch.
Ani v partnerstve nedostávame nič len tak. Ružové obláčiky lásky žiaria len kým sa o ne usilujeme a venujeme im dostatočnú pozornosť. Po prvej fáze vzájomného spoznávania sa, sa musíme v bežnom živote naladiť na šťastie partnera, ako i na svoj vlastný rozšírený vnútorný život. Ak sa pozrieme, aké nástroje na splnenie tejto úlohy máme k dispozícii, často zistíme, že nie sú postačujúce, respektíve, že s nimi nevieme zaobchádzať.
Pomôcť nám môže pohľad na Buddhove učenia. Ukazujú nielen, ako sa môžeme stať šťastní natrvalo a nezávisle od vonkajších podmienok, ale i to, ako sami byť zdrojom šťastia a lásky. Buddhove metódy majú len tento jediný cieľ. Môžeme si prirodzene položiť otázku, čo mohol vlastne Buddha povedať o láske a partnerstve a o možnostiach, ktoré poskytujú, keď on sám bol predsa mníchom a bol obklopený najmä sebe podobnými. Také jednostranné to však nebolo. Väčšina buddhistov, kedysi rovnako dnes, stojí vo víre života a má zamestnanie a rodinu. Nazývajú sa laikmi. Keď žiaci historického Buddhu žiadali o učenia určené pre každodenný život a kládli mu otázky týkajúce sa lásky, dal im podľa ich schopností a životnej situácie odpovede, s ktorými mohli pracovať a mať z nich úžitok. Okrem toho, aj samotný Buddha predtým, ako sa vydal na cestu hľadania šťastia, ktoré nepodlieha chorobe, starobe a smrti, viedol bohatý milostný život.
Pre každého z nás môžu byť užitočné najmä buddhistické učenia o príčine a následku (skt. karma), ktoré odovzdal po svojom osvietení. Umožňujú totiž hlboké pochopenie životných súvislostí. Bez moralisticky zdvihnutého ukazováka objasňujú, k akým výsledkom povedú jednotlivé myšlienky, slová a činy. Vďaka tomuto poznatku získava človek možnosť vziať svoju budúcnosť do vlastných rúk. Jeho kufrík s nástrojmi sa naplní až po okraj, aby mohol energicky robiť správne veci a spôsobovať radosť sebe aj ostatným. Karma teda v žiadnom prípade neznamená „osud“, ale dáva nám jedinečnú a obrovskú slobodu priebežne zasievať semiačka plodov, ktoré by sme neskôr chceli zozbierať. A tak neustále sadíme príčiny úspešného alebo stroskotaného partnerského vzťahu a sme spoluzodpovední za šťastie či nešťastie blízkych ľudí, ktorí sa nám otvorili. Vo vzťahu vďaka intenzívnejšej ľudskej otvorenosti dozrievajú ako dobré, tak aj zlé dojmy obzvlášť rýchlo.
Nanajvýš dôležité sú pri tom povaha a úroveň cieľov sľubujúcich šťastie. Ak už máme rodinný dom, na dovolenku chodíme pravidelne dvakrát do roka a naša žena sa v kaderníckom salóne necháva „napudlíkovať“ každý mesiac, tak nás pohodlný život na gauči pred televízorom medzi slanými tyčinkami a pivom už tak neláka. V takom prípade možno energiu, ktorá nás priviedla až sem, využiť zmysluplnejšie na nadosobné ciele. Dôležitým základom pre rozvoj smerom k trvalému šťastiu – či už sami, vo dvojici, ako rodina alebo v skupine – je životná skúsenosť, ktorú sme nadobudli. Dovoľuje nám využívať energiu, nadbytok, radosť, lásku, vedome udržiavanú vysokú mienku o partnerovi a okolí, a tiež skúmať nové, často síce náročnejšie, ale zato vzrušujúcejšie možnosti. Láska tak zostane dlho svieža a úzkosť mysle a strnulé návyky zoslabnú. Osobné obmedzenia sa buď rozpustia samé od seba, alebo sa stanú výzvou, ktorú veľmi radi zdoláme. S týmto postojom sa každá skúsenosť stáva krokom na spoločnej ceste k trvalému šťastiu.