O meditácii v siedmich bodoch

Cieľom meditácie je realizácia skutočnej podstaty mysle, dosiahnutie stavu Buddhu. Myseľ je súčasne zdrojom nášho súčasného prežívania podmienenej skutočnosti i osvietenia. Osvietenie je realizácia skutočnej podstaty mysle, ktorej si v bežnom živote nie sme vedomí.

Ako chápať to, že všetko je prejavom mysle? Teraz prežívame zmätené stavy mysle, čo prináša rušivé pocity akými sú hnev, pripútanosť, hlúposť, závisť a pýcha. Skutočná podstata mysle je však od nich oslobodená. Pri prežívaní rušivých pocitov obvykle máme tendenciu vyjadrovať ich svojím konaním. Tieto skutky sa do našej mysle otláčajú ako návyky alebo sklony vnímať svet určitým spôsobom. Keď sa neskôr takáto tendencia zaktivizuje, spôsobuje objavenie sa iluzórneho sveta. Stopa tohto typu v mysli, dokonca i veľmi jemná, sa môže stať zdrojom života v ilúzii.

Svet, ktorý teraz prežívame, sa o takéto stopy vytvorené následkom minulých skutkov opiera. Tak myseľ spôsobuje nepretržitý beh ilúzií. Počet týchto stôp, ktoré sa môžu v našej mysli nazhromaždiť, je neobmedzený a každá z nich bude neustále znovu vytvárať ilúzie. Podmienená existencia alebo svet, aký dnes prežívame, je teda bez počiatku a bez konca. Týmto spôsobom je všetko čo prežívame produktom našej vlastnej mysle. Cieľom meditácie je poskytnúť zručné prostriedky na odstránenie týchto ilúzií. Pokiaľ budeme schopní v určitú chvíľu odvrhnúť ilúziu, potom nekonečné dojmy, karmické stopy zaniknú prirodzeným spôsobom samé od seba.

V tradícii Kagjü je najdôležitejšia Mahámudra. V Ňingmape je hlavnou praxou Mahá ati (tib. Dzogčhen). V tradíciách Gelug a Šákja spôsobuje splňujúca fáza praxe vizualizácie jidamu, že sa jeho aspekt múdrosti rozpustí v meditujúcom. Je to meditácia vhľadu podobná Mahámudre.

V Théraváde je prípravnou praxou koncentrácia na dych alebo sošku Buddhu. Po nej nasleduje hlavná prax, kontemplácia neprítomnosti ega. Všetky tieto rôzne typy meditácií je možné rozdeliť do dvoch hlavných kategórií. Prvá je meditácia upokojenia (v sanskrte šamatha, tib. šinä), druhá je meditácia vhľadu (v sanskrte vipassana, tib. lhagtong).

Tak je teda možné všetky buddhistické praxe rozdeliť na meditáciu upokojenia a vhľadu - šinä a lhagtong. Nasleduje predstavenie týchto meditácií zhrnuté do siedmich bodov.

1. Podmienky na prax meditácií šinä a lhagtong

Prvým bodom sú vonkajšie podmienky tvoriace základ na prax. Je treba mať zodpovedajúce miesto na meditáciu. Sú napríklad miesta, kde sú ľudia voči praktikujúcim zaujatí, čo môže spôsobovať ťažkosti. Najlepším miestom na meditáciu je to, ktoré bolo v minulosti požehnané od veľkých meditujúcich.

K správnej meditácii potrebujeme takisto aj určité vnútorné podmienky. Predovšetkým nesmieme byť príliš pripútaní k vonkajším objektom, ktoré vnímame našimi zmyslami, ani byť príliš zainteresovaní tým, po čom túžime. Jednoducho nesmieme mať príliš mnoho potrieb. Za druhé, musíme byť spokojní v situácii, v ktorej sa nachádzame. Je možné to ilustrovať na pokynoch, ktoré dávajú svojim deťom meditujúci a nemeditujúci rodičia. Pokiaľ rodičia dobre praktikujú, povedia: "Pokúste sa nebyť ctižiadostiví. Nebojujte toľko o vonkajšie veci. Radujte sa z toho čo máte. Potom bude vaša prax meditácie správna. Inak strácate čas." Rodičia, ktorí nemeditujú, dávajú opačnú radu: "Musíte veľa túžiť po úspechu a byť veľmi ctižiadostiví. Bohatnite a choďte stále vpred. Hromaďte láskavosť a toho sa držte. Inak strácate čas."

Treťou podmienkou je neangažovať sa v príliš mnohých záležitostiach a záväzkoch. Pokiaľ sme príliš viazaní, nemôžeme meditovať.

Za štvrté je potrebné správne sa správať. To znamená vyhýbať sa negatívnym skutkom, ktoré škodia druhým. Všetky buddhistické sľuby sa zameriavajú na to, ako sa vyvarovať skutkov spôsobujúcich negatívnu karmu. Sú rôzne typy sľubov. Niektoré sa týkajú svetských osôb, iné mníchov alebo bódhisattvov.

Je dobré, ak svetskí praktikujúci môžu prijať päť svetských sľubov, ktoré sa v sanskrte nazývajú upásaka. Zaväzujú nás vyhýbať sa zabíjaniu, kradnutiu, klamaniu, spôsobovaniu krivdy skrz sex, pitiu alkoholu a používaniu drog. Pretože našou hlavnou praxou je cesta bódhisattvu, je dôležité, aby sme prijali sľuby bódhisattvu, ktoré je možné dodržovať ako svetský človek. Prijímajú ich takisto mnísi a mníšky. Svetskí praktikujúci, mnísi i mníšky môžu spojiť prax bódhisattvu s dodržovaním sľubov upásaka. Napríklad Marpa Prekladateľ bol svetským bódhisattvom, zatiaľ čo indický majster Nágardžuna bol mníchom. Obaja boli osvietení.

Teraz sa pozrieme na to, čo je potrebné na prax lhagtong. Základnou vecou je nasledovať učiteľa, dôverovať niekomu, kto je schopný pravidelne objasňovať náuky. V tradícii Théravády musí učiteľ učiť meditáciu o prázdnote ega na základe vlastnej skúsenosti. V Mahájáne musí rozumieť a vedieť jasným spôsobom objasniť prázdnotu, náuky Mádhjamiky alebo Strednej cesty.

Ďalšou vecou potrebnou na prax lhagtong, je správna analýza prijatých náuk. Keď sme dostali náuky Mahájány o prázdnote, mali by sme študovať rôzne komentáre a dostávať od učiteľa rôzne pokyny, ktoré nám ich pomôžu pochopiť. Analýza a kontemplácia týchto náuk a inštrukcií prinesie veľký úžitok našej praxi meditácie jasného vhľadu.

2. Prekážky pri praxi meditácie

Druhý bod objasňuje osem prekážok alebo nesprávnych stavov mysle, ktoré môžu sťažovať našu meditáciu.

1. podnecovanie

Prvou prekážkou je nadmerné podnecovanie. Myseľ sa stáva veľmi aktívnou keď po niečom túži alebo to odstrkuje, a potom nasleduje premýšľanie o tejto záležitosti. Myslenie o inej veci namiesto meditácie sa nazýva podnecovanie.

2. smútok

Druhou prekážkou je žiaľ alebo premýšľanie o niečom, čo sa už stalo. Aj keď to už pominulo a nie je možné to zmeniť, stále kvôli tomu cítime obrovský smútok.

3. apatia

Treťou prekážkou je apatia spojená s karmou. Tu apatia znamená, že chceme robiť niečo pozitívne, napríklad meditovať, ale nie sme toho schopní. Zrazu cítime fyzickú i psychickú únavu a apatiu. Keď namiesto toho túžime urobiť niečo negatívne, stávame sa náhle veľmi aktívnymi.

4. otupenosť

Štvrtá prekážka je otupenosť alebo nedostatok jasnosti. Tu musíme rozlišovať apatiu od otupenosti. Obidva tieto javy sú spojené s karmou, ale otupenosť vychádza viac z nášho zdravia a fyzického stavu. Napríklad po zjedení cukru najskôr obsah glukózy v krvi stúpa a potom veľmi klesá. Vtedy prežívame otupenosť.

5. pochybnosti

Piatou prekážkou sú pochybnosti. V podstate je to hlavný problém tých, ktorí praktikujú šinä a lhagtong. Pochybnosti znamenajú nedostatok istoty. Myslíme si: možno, že osvietenie existuje, možno, že nie. Nemôžeme potom správne meditovať, pochybnosti nás sťahujú dolu. Chvíľu postupujeme dopredu, ale neskôr pochybnosti spôsobia, že znovu ideme späť. Je to veľmi úporná prekážka.

6. zlá vôľa

Šiestou prekážkou sú zlé priania voči druhým alebo negatívne myšlienky. Znamená to byť bezohľadný, egoistický a pyšný sám na seba. Stávate sa závistlivými a začínate v sebe živiť intenzívnu nechuť voči druhým. To je tiež vážna prekážka pri meditácii.

7. pripútanosť

Siedma prekážka nie je až tak vážna, je to chtivosť alebo pripútanosť, čo proste znamená mať mnoho túžob.

8. ospalosť

Poslednou prekážkou je ospalosť, stav úplného nevedomia a upadnutia do spánku.

So šinä a lhagtong sú bezprostredne spojené ďalšie prekážky. Nazývajú sa päť druhov zmätkov.

1. angažovanosť

Prvým zmätkom je opustenie Mahájány. Praxe Mahájány sú neobyčajne rozsiahle. Ak o nich počujeme, mohli by sme byť znechutení. Keď dostávate náuky Malého vozidla (Hinájány), mylne sa domnievate, že prostredníctvom týchto praxí môžete dosiahnuť vyslobodenie v priebehu jedného života. Meditácie Hinájány nie sú tak efektívne ako tie, s ktorými sa stretávate v Mahájáne. Nahovárate si, že rýchlejšie dosiahnete výsledky. Opustenie Mahájány kvôli Hinájáne je veľkým zmätkom.

2. vonkajšie zmätky

Ďalšie sú vonkajšie zmätky. Znamenajú nadmernú túžbu po zmyslových pôžitkoch, napríklad túžbu po bohatstve, luxuse atď.

3. vnútorné zmätky

Tretí druh zmätku sa týka zmätkov vnútorných, stavov mysle, ktoré narušujú meditáciu. Sú to najčastejšie nepokoj a otupenosť. Ďalšie vnútorné zmätky vznikajú pri často používaných praxiach. Meditujúci rozvíjajú príjemný vnútorný pokoj. Je to príjemný pocit prepychu a úľavy objavujúci sa v okamihu, keď sa myseľ hlboko upokojí. Pripútanosť k tomuto stavu je prekážkou.

4. zázračne sily

Štvrtý zmätok je spojený s pochopením podstaty mysle. Môžeme ju nazvať prekážkou zázračných síl. Po realizácii šinä sme schopní udržovať veľmi silnú koncentráciu na fyzickú podstatu javov a manipulovať s nimi. Je to kontrola skrz koncentráciu. V buddhizme sa fyzické veci skladajú zo štyroch elementov: zeme, vody, ohňa a vzduchu. V priebehu šinä, za neustálej koncentrácie, sa tieto elementy menia. Voda sa stáva ohňom, oheň vzduchom atď. Z našej terajšej úrovne nedokážeme pochopiť ako tieto sily pôsobia. Nie je možné ich vysvetliť pomocou fyzikálnych zákonov. Keď sa pripútate k takýmto mimoriadnym schopnostiam, stávajú sa prekážkou.

5. negatívny stav mysle

Piatym zmätkom je negatívny stav mysle. Po realizácii meditácie šinä sa myseľ stáva veľmi hlbokou a stabilnou. Ale šinä sa obmedzuje iba na upokojenie mysle. Lipnutie na egu teda zostáva stále prítomné. Iba prax lhagtongu ju môže eliminovať. Tak teda samotné praktikovanie a prehlbovanie šinä bez praxe lhagtongu vedie ku zmätku, negatívnemu stavu mysle.

Teraz sme sa narodili ako ľudia a naše telá boli stvorené prostredníctvom činností, ktoré sme vykonávali v minulých životoch. Keď sa vyčerpá naša karma ľudskej bytosti, zomrieme a narodíme sa v stave vymedzenom našimi predošlými skutkami. Ak v tomto živote praktikujeme šinä bez lhagtongu, vytvárame karmu, ktorá vedie ku zrodeniu v stave podobnom hlbokej meditácii, ale stále v oblasti samsáry. Takýto meditačný stav môže trvať veľmi dlho. Je plný pokoja, ale nie je to vyslobodenie. Keď sa teda karma v tomto stave vyčerpá, upadáme znovu do iných samsárických svetov. Tento zmätok je popisovaný ako negatívny stav mysle, pretože nesprávna meditácia tohto druhu nevedie k vyslobodeniu, ale k zrodeniu v podmienenom stave.

Existujú štyri meditačné stavy, ktoré sú založené na pokoji. Prvý je zážitok neobmedzeného priestoru, druhý je zážitok mysle ako neobmedzenej, tretí neprežívanie vôbec ničoho a štvrtý je zážitok toho, že veci existujú i neexistujú. Ale toto všetko stále nie je vyslobodením, je to iba skúsenosť prameniaca z mysle. V týchto stavoch pohrúženia je možné prebývať milióny rokov. Je to určite príjemné, ale mnoho úžitku to neprináša, pretože nakoniec sa z tohto stavu aj tak padá do niektorého iného sveta samsáry.

Ako čeliť prekážkam?

1. Prvou prekážkou je podnecovanie. Prečo sa objavuje? Je následkom obvyklej pripútanosti k terajšiemu životu. Rodíme sa v ľudskom tele a prirodzeným spôsobom sme k nemu pripútaní, staráme sa oň. Následkom návyku pripútanosti si začíname o telo robiť starosti. Ale v tomto ľudskom živote neexistuje nič, čo by sme mohli naozaj dosiahnuť. Keď umierame, naše záujmy a predsudky prestávajú existovať. Pokiaľ na to myslíme, nenachádzame príčinu na to, aby sme sa čohokoľvek chytali alebo sa kvôli niečomu rozčuľovali. Liekom na podnecovanie je teda premýšľanie o nestálosti. Pochopenie nestálosti upokojuje. O nestálosti môžeme uvažovať i v priebehu meditácie i v každodennom živote. Je to možné robiť tak, že meditujeme o nestálosti sveta a bytostí, ktoré v ňom žijú, že premýšľame o tom, ako sa s uplynutým časom menia. Roky utekajú, prichádza zima, jar, leto, jeseň. Obdobia roka sa delia na mesiace, mesiace na dni, dni na hodiny, hodiny na minúty, minúty na sekundy atď. V každom okamihu sa svet mení. Môžeme tiež uvažovať o nestálosti bytostí, ktoré vo svete žijú. Premýšľame o tom, že my sami i všetky bytosti stále starneme a raz zomrieme. Najskôr je detstvo, potom dospelosť, staroba a nakoniec smrť. Smrti doposiaľ nikto neunikol.

Je možné tiež premýšľať o nestálosti na subtílnejšej úrovni. Fyzická hmota je zložená z malých čiastočiek, atómov. Tieto čiastočky nie sú nikdy v pokoji, ale neustále sa pohybujú. Stále sa menia, v každom okamihu niektoré miznú, aby sa mohli objaviť nové v iných kombináciách. Tak je teda hmota v každom okamihu nová, pretože ju tvoria čiastočky iné, než chvíľu predtým.

Šinä znamená koncentrácia. Jej výsledkom je pokoj mysle. Napriek tomu, že nie je koncentrácia na nestálosť hlavnou praxou šinä, prináša taktiež upokojenie. I v každodennom živote môžeme uvažovať o nestálosti, aby sme oslabili pripútanosť. Čokoľvek sa deje, nič nás nezraní ani neudiví. Každý problém, s ktorým sa stretáme, nám pomáha pri kontemplácii nestálosti. Na druhej strane, prekážky nás môžu vyviesť z rovnováhy. Samotná ťažkosť sa zmeniť nemôže, ale pochopenie nestálosti zmierni naše reakcie.

2. Keď cítime smútok, mali by sme jednoducho pochopiť to, že je to pocit bez akéhokoľvek zmyslu, pretože minulosť je už preč. Nezávisle na tom, ako veľmi by sme rozmýšľali o minulosti, nezmeníme ju. Mali by sme jej teda dovoliť odísť a zabudnúť na ňu.

3. Najlepším spôsobom ako čeliť duchovnej a fyzickej apatii je silná oddanosť a dôvera k Trom Klenotom. Uvažujte o vlastnostiach Buddhu. Pomyslite na klady náuk, ktoré nás vedú k realizácii, na tieto hlboké metódy. Náuky sú pravdivé, naozaj fungujú. Nakoniec pomyslite na praktikujúcich, na sanghu. Tu sangha neznamená mníchov a svetských praktikujúcich, ale tých, ktorí dosiahli realizáciu. Vďaka rozvíjaniu oddanosti a dôvery k Trom Klenotom môžeme prekonať prekážku apatie.

4. Ďalšou prekážkou je otupenosť alebo nedostatok jasnosti. Práca s nimi spočíva v osviežení pomocou nabádania a stimulácie. Generál, ktorý sa pripravuje na boj, začína zdvíhaním morálky svojich ľudí. Pokiaľ sú vojaci váhaví, budú úplne sparalyzovaní strachom. Zodpovedajúcim nabádaním sa ale stávajú odvážnymi a naozaj bojujú. Otupenosť je veľmi subtílnym nepriateľom meditácie, musíte sa teda k jej prekonaniu sami nabádať.

5. Liekom na pochybnosti je koncentrácia. Nenasledujeme svoje pochybnosti, ale pokračujeme v praxi. Iným spôsobom ako si poradiť s pochybovaním je použitie logiky. Pokiaľ pochybujeme, či naozaj existuje cesta k osvieteniu, mali by sme sa zamyslieť nad tým, čím je. Táto cesta je odstránením nevedomosti. Čo je to nevedomosť? Nevedomosť je výtvorom mysle spôsobeným lipnutím na egu. Keď pokračujeme v takejto analýze, objavujeme pochybnosti a nakoniec ich odstraňujeme. To je cieľom štúdia. Nie každý na to má čas, ale tí, ktorí sa mnoho učili, môžu pomôcť druhým tým spôsobom, že im dávajú zodpovedajúce vysvetlenia.

6. Na rozuzlenie problému zlých prianí voči druhým by ste mali uvažovať o sympatiách. To je možné robiť dvoma spôsobmi. Prvým je hľadanie skutočnej podstaty sympatií. Tá nie je niečím stálym. Aj keď je vo svojej podstate prázdna, dobré pocity narastajú. Iným spôsobom je prebúdzať v sebe sympatie najprv voči tým, ktorých milujeme: rodičom, deťom alebo priateľom. Postupne môžete tento pocit rozširovať na stále viac bytostí. Robenie dobrých prianí je veľmi silná prax. Pri jej robení môžete pôsobiť na druhé bytosti. Pokiaľ meditujúci praktikuje v osamotení v jaskyni, môže pôsobiť na všetky bytosti, ktoré v jeho okolí žijú. Týmto spôsobom môžu ľudia, a dokonca i zvieratá, prirodzeným spôsobom začať rozvíjať svoje sympatie.

7. Pripútanosť alebo príliš mnoho túžob môže byť vyliečená uvažovaním o problémoch spojených s bohatstvom a jeho vlastnením a kontempláciou príčiny a následku. Keď ste sa pripútali k svojmu majetku, musíte vynaložiť mnoho ťažkej práce na jeho zachovanie. Ak uvidíte, aká je to námaha, vaša chamtivosť prirodzeným spôsobom zoslabne. Iným spôsobom je skúmanie pocitu spokojnosti. Dovoľuje to pochopiť, koľko slobody prináša spokojnosť s tým, čo máme.

8. Ďalšou prekážkou je ospalosť. Tu môže pomôcť predstava červeného svetla podobného farbe pri západe slnka. Je čisté a mierne. Nepredstavujte si svetlo, ktoré je silné ako žiariace slnko na poludnie, to nepomôže. Keď si zvyknete na meditáciu a tá sa pre vás stane niečím úplne prirodzeným, všetky tieto problémy a prekážky vás prestanú trápiť. Meditácia bude súčasťou vás samotných. Keď myseľ dosiahne túto úroveň, bude to takisto pôsobiť na telo. Všetky jeho energie sa upokoja. Pri meditácii budete cítiť veľké pohodlie. Obvykle si myslíme, že telo je tým, čo kontroluje myseľ, ale na hlbšej úrovni je to opačne. Keď sa teda meditácia stane niečím prirodzeným, upokojená myseľ preberá kontrolu a robí telo spôsobilým na meditáciu.

Na rozvinutie prirodzenej meditácie je treba dve vlastnosti: pozornosť a pamäť. Pozornosť znamená byť si vedomý všetkého, čo sa deje v mysli. Vďaka nej môžete pozorovať prekážky pri meditácii (napríklad podnietenie). Potom si musíte pamätať, aký protiliek je treba použiť. Pozornosť a pamäť postupujú ruka v ruke, sú potrebné na to, aby sa meditácia stávala súčasťou nás samotných. Keď začnete praktikovať meditáciu, pochopíte, akým spôsobom pozornosť a pamäť pracujú.

Všeobecne sa prekážky rozdeľujú do dvoch kategórií: podnietenie a otupenosť. Existuje niekoľko užitočných rád, ktoré nám pomáhajú brániť sa im. Vyhnúť sa návykom akými sú fajčenie, pitie atď. Vyhnúť sa príliš tučnému jedlu ktoré prehlbuje otupenosť. Ľudia samozrejme musia jesť, môžete si ale všímať to, čo jete. Praktikujúci, ktorí mnoho sedia, príliš mnoho jedla nepotrebujú. Preto za Buddhových čias mnísi po jednej hodine popoludní už nejedli. Uľahčuje to prax šinä a pomáha mysli. Na tejto úrovni nemá vynechanie obeda na váš spánok vplyv. Mnísi sú obvykle obmedzení zákazom pitia alkoholu, ale tým, ktorí praktikujú lhagtong, sa odporúča ho piť v malých dávkach. Samozrejme, že sa nesmú opíjať. Lhagtong uvoľňuje veľkú energiu, ktorá môže spôsobiť nespavosť, čo sa pri iných praxiach nestáva. Ďalšia rada sa týka spánku vo vhodnej dobe: viac menej od desiatej do piatej. Keď idete spať po polnoci, neprináša to príliš mnoho úžitku i keby ste spali osem hodín. Choďte teda spať pred polnocou.

3. Podstata šinä a lhagtongu

Tretím bodom je stručné vysvetlenie toho, ako sa šinä a lhagtong stanú prirodzenými. Spočiatku naša meditácia nie je prirodzená, je niečím, do čoho sa nútime. Ako som už krátko objasnil v druhom bode, iba prirodzená meditácia je naozaj tou pravou. Čím je v skutočnosti šinä? Na začiatku praxe šinä je myseľ namierená na meditačný objekt, ktorý udržuje koncentráciu. Vďaka tomu myseľ nenasleduje myšlienky. Keď je meditácia prirodzená, naozajstným šinä, nie je už treba úsilie na to, aby sme koncentráciu udržali. Spočiatku je úsilie treba, ale potom je všetko úplne prirodzené. Dám vám príklad, ktorý znázorňuje rozdiel medzi prirodzeným šinä a šinä, do ktorého sa nútime. Existuje určitý zvláštny druh meditácie, ktorá umožňuje jasné spomienky na minulosť, dokonca i na minulé vtelenia. Myseľ taká nie je. Existuje z okamihu na okamih. Stále sa mení. Keď sa pozrieme na ňu, najprv vzniká, potom trvá a nakoniec zaniká. Tak obsahuje minulosť, prítomnosť i budúcnosť. Okamih vzniká a potom sa končí, aby vytvoril priestor pre iný okamih, ktorý má vzniknúť atď. Týmto spôsobom je myseľ neustálym prúdom vedomia. Na začiatku spočíva prax šinä v tom, že sme si vedomí každého okamihu, keď práve prichádza. Neanalyzujte, jednoducho zamerajte pozornosť a pozorujte, ako okamihy vznikajú, každý zvlášť. Žiadny nevynechávajte ani nezamieňajte ich poradie, jednoducho pozorujte ako prechádzajú. Úplne sa skoncentrujte a v tomto stavu zostaňte. To je spôsob, ako môžeme meditovať teraz - je to šinä, do ktorého sa nútime.

Naozajstné šinä začína v okamihu, keď začína byť spontánnym, keď nemusíme vynakladať úsilie na udržanie mysle v stave sústredenosti. Vtedy sa proste stane prirodzeným uvedomovaním si prechádzajúcich okamihov. Koncentrácia na toto uvedomovanie sa pre nás stane návykom, že bude prebiehať automaticky bez akéhokoľvek úsilia. Keď dosiahneme túto úroveň, objaví sa zvláštny druh spomienok. Budeme si spomínať na minulosť, a dokonca na minulé životy, v takej miere, v akej sa naša meditácia stala prirodzenou. Spomienky sa rozširujú takto: najskôr si spomíname na detstvo, potom zážitky z matkinho lona, neskôr minulé životy. Pretože ste to všetko prežili, môžete si na to spomenúť rovnako, ako by ste to urobili včera. Keď sa šinä stane prirodzeným, objavia sa takéto spomienky automaticky.

Čo znamená lhagtong? Keď zostaneme pri príklade koncentrovania sa na každý okamih, znamená lhagtong analýzu podstaty každého okamihu. Pomocou šinä okamihy iba pozorujete a neanalyzujete ich, ale teraz ich analyticky skúmate. Meditácia lhagtong sa stane prirodzenou, až keď analýza prestane byť intelektuálnou. Až keď budete bezprostredne prežívať podstatu každého okamihu. V tomto zážitku nehrajú rolu mená ani pojmy.

Keď sa na niečo pozeráte, v prvom momente to bezprostredne prežívate a až potom to pomenovávate. Buddhistické náuky rozlišujú rôzne typy bezprostredných zážitkov. Teraz tiež prežívame veci bezprostredne, ale okamžite na ne projektujeme svoje predstavy, dokonca i keď tieto predstavy nie sú skutočné. Ak teda vidíme kúsok bieleho papiera, miešame našu bezprostrednú skúsenosť s konceptom "biely". Všeobecná koncepcia "biely" obsahuje mnoho iných vecí, napríklad biele šaty, biele kvety a pod. Bezprostredná skúsenosť je značne kompletnejšia. V skutočnej meditácii lhagtongu bezprostredne prežívame svet, vidíme skutočnú podstatu vecí. Inak sa toto nazýva bezprostrednou jogínskou skúsenosťou.

Jednoducho povedané, skutočné šinä a lhagtong sú spojené s odstránením prekážok pri meditácii, ktoré boli vymenované v druhom bode. Šinä sa stáva skutočným, keď z meditácie úplne zmizne apatia, otupenosť a ospalosť. Skutočný lhagtong sa rozvinie v prípade, že je úplne neutralizované podnietenie, smútok a pochybnosti. Potom sa už v meditácii nikdy neobjavia. V obdobiach medzi meditačnými sedeniami, pokiaľ ešte nie ste osvietení, budete stále prežívať prekážky, stále tiež bude existovať rozdiel medzi vašou meditáciou a nemeditáciou. Ale až keď úplne uskutočníte šinä a lhagtong, vaša meditácia bude od týchto prekážok oslobodená. Tým tretí bod týkajúci sa šinä a lhagtongu končí.

4. Úrovne šinä a lhagtongu

Teraz len zbežne preberieme tento bod, pretože bude podrobnejšie vysvetlený neskôr. (Rinpočhe poukazuje na výklad náuk mahámudry, ktoré nie sú súčasťou tohto článku.)

Existuje deväť úrovní šinä a štyri úrovne lhagtongu. Popisujú jednotlivé etapy meditácie.

Deväť úrovní šinä sú:

1. vnútorné spočívanie v mysli
2. neprerušované spočívanie v mysli
3. nepohnuteľné spočívanie v mysli
4. energické spočívanie v mysli
5. podrobenie si mysle
6. upokojenie mysle
7. úplné upokojenie mysle
8. jednobodová myseľ
9. spočívanie mysle v rovnováhe

Štyri úrovne lhagtongu sú:

1. rozlišovanie javov
2. úplné rozlišovanie javov
3. úplné preskúmanie
4. úplná analýza

V tibetčtine existujú dve rôzne slová na popísanie skúmania analýzy. Skúmanie je niečím všeobecnejším, analýza znamená niečo hlbšie a detailnejšie, je jemnejšia. Keď bude vaše šinä prirodzené, budete schopní dosiahnuť štyri úrovne lhagtong.

5. Postup praktikovania šinä a lhagtongu

Obyčajne sa najskôr praktikuje šinä a potom lhagtong. Vyplýva to z tradícií théravády. Ale v tradíciách mahajány, vadžrajány či mahámudry sa tak vždy nedeje. Niekedy je možné šinä a lhagtong praktikovať súčasne, závisí to na konkrétnom prípade. Váš učiteľ by mal rozhodnúť, čo je pre vás najlepšie.

Jedným z dôsledkov uskutočnenia šinä je to, že poznáme myseľ iných bytostí. Realizovaný učiteľ túto schopnosť využíva pre dobro žiakov. Je to rovnaká metóda ako pri spomínaní na minulosť, učiteľ sa však koncentruje na myseľ druhých namiesto svojej vlastnej. Samozrejme, že rozprávať o tom je veľmi jednoduché, ale nie je také jednoduché to spraviť. Obvyklý postup praktikovania je najskôr šinä a potom lhagtong. Najlepšie je postupovať práve takto.

6. Spojenie šinä a lhagtongu

Ako spojiť šinä a lhagtong? Je možné praktikovať šinä a lhagtong, ale nie je to rozumné. Môžete ísť k učiteľovi, dostať pokyny ako praktikovať lhagtong a použiť na túto prax oddanosť a inteligenciu. Ale aj keď dokážete bezprostredne prežiť podstatu javov bez predchádzajúceho uskutočnenia šinä, nebude táto skúsenosť stabilná. To isté sa týka tých praktikujúcich, ktorých šinä nie je prirodzené. Pripomína to sviečku, ktorá horí vo vetre. Dáva svetlo, ale je to veľmi nestále. Podobne môžete vďaka lhagtongu rozvinúť bezprostrednú skúsenosť, ale bez šinä bude vratká.

Na druhej strane pokiaľ praktikujete iba šinä bez lhagtongu, nebudete schopní vyslobodiť sa zo samsáry. Bolo to vysvetlené skôr pri popisovaní prekážok pri meditácii. Uskutočnenie šinä bez praktikovania lhagtongu so sebou nesie riziko zrodení sa v dlhotrvajúcich meditačných stavoch, v ktorých stále prevláda ego. V posledných etapách šinä je myseľ úplne upokojená. Je hlboko uvoľnená, viac než si to teraz dokážeme predstaviť. Ale nevedomosť, koreň ilúzií, nebola odstránená. To vysvetľuje nevyhnutnosť súčasného praktikovania šinä i lhagtongu.

Ako ich môžeme spojiť do jednej praxe? Teraz to nie sme schopní urobiť. Existujú zvláštne spôsoby práce s oboma meditáciami, ale až po dosiahnutí najvyššej úrovne šinä je možné ich zjednotiť. Na deviatej úrovni šinä myseľ spočíva v rovnováhe. Potom sa lhagtong rozvíja spontánne, obe praxe sa stávajú jedným.

7. Výsledky šinä a lhagtongu

Následkom realizácie šinä sa myseľ stane úplne jasnou a všetky hlavné rušivé pocity budú prekonané a očistené. Výsledkom uskutočnenia lhagtongu je to, že sa múdrosť stáva úplne čistou. To znamená, že bola očistená a odstránená základná nevedomosť a vďaka tomu i rušivé emócie. Iným spôsobom pôsobenia šinä a lhagtongu je zmiznutie dvoch druhov obmedzení. Jedno z nich je nástraha koncepcií či neuróz. Druhá nástraha je nevedomosť či ilúzia a vďaka tomu zrodenie v samsáre. Šinä oslobodzuje od závojov koncepcií, lhagtong od závojov nevedomosti.

Šinä oslobodzuje od pripútanosti k javom. Vykračuje sa mimo očakávania, pochybnosti a starosti. Obvykle trpíme, keď nedostaneme to, po čom túžime. To pramení z túžby a pripútanosti. Vďaka šinä, dokonca i keď sa pokúšate niečo dosiahnuť, už očakávanie, pochybnosti ani starosti nepotrebujete, pretože pripútanosť a túžba boli prekonané. Keď zrealizujete šinä, všetko sa stane neobyčajnou hrou. Môžete dosiahnuť schopnosti jasnovidectva, vidieť minulé životy a poznať myseľ druhých. Skúsení meditujúci varujú pred hraním sa s týmito silami, pretože to so sebou nesie veľké riziko pripútanosti k šinä, čo môže byť príčinou problémov. Pokiaľ budete dostatočne silní, môžete tieto možnosti kontrolovať bez pripútanosti.

Buddha mal ničomného bratranca Dévadattu, ktorý mu chcel konkurovať. Dévadatta sa vydal za pokročilým Buddhovým žiakom, arhatom menom Kášjapa, aby sa naučil meditáciu šinä. Nedostatkom arhatov je to, že nedokážu použiť svoje sily, keď nespočívajú v meditácii. Medzi meditačnými sedeniami Kášjapa nemohol spozorovať negatívnu motiváciu Dévadattu. Pomyslel si teda: "Predtým bol tento človek veľmi zlý. Teraz sa chce učiť meditovať. Môže sa vďaka tomu zmeniť?" Začal ho teda učiť šinä a Dévadatta bol veľmi dobrým žiakom. Keď dosiahol najvyššiu úroveň šinä, použil svoje sily proti Buddhovi. Najskôr oklamal kráľa zeme, v ktorej prebýval, a potom spôsobil rozkol v sanghe tým, že ju pritiahol na svoju stranu. Potom podnietil mladé knieža do vzbury proti otcovi a spoločne so svojimi mníchmi zaútočil na Buddhu. To všetko urobil preto, že závidel Buddhovi. Na svoje skutky používal sily, ktoré dosiahol pomocou šinä. Preto učitelia svojim žiakom odporúčajú praktikovať šinä kvôli dosiahnutiu vyslobodenia a nie na iné ciele. Výnimoční žiaci, bódhisattvovia s čistou motiváciou, tieto sily nesprávne nevyužívajú.

Výsledky šinä a lhagtongu sú úplne prosté a jednoznačné, tieto meditácie prinášajú vyslobodenie a osvietenie.