Jump to menu
Úvod > Texty > Učenia > Text

Cesta laikov a uskutočniteľov

Lobpön Cečhu Rinpočhe
V Tibete existovali tri spôsoby ako nasledovať Buddhove učenia: na kláštornej ceste, svetskej ceste laikov, alebo ako jogín-uskutočniteľ. V roku 1997 odovzdal dnes už zosnulý Lobpön Cečhu Rinpočhe výklad o 84 mahásiddhoch, historických majstroch mahámudry, a príklade ktorý ich štýl praxe dnes ponúka.

V roku 1997 odovzdal Lobpön Cečhu Rinpočhe v buddhistickom centre Karma Gön v Španielsku zmocnenie na osemdesiatštyri mahásiddhov, praktikujúcich v starej Indii, ktorí vďaka metódam diamantovej cesty dosiahli v priebehu jedného života najvyšší plod realizácie. V súvislosti s objasneniami k tejto iniciácii hovoril Rinpočhe aj o formách praxe dharmy, ktoré sú primerané našej dobe a spoločnosti, konkrétne o cestách laikov a uskutočniteľov, ktoré dnes na západe učí najmä láma Ole Nydahl.Lobpön Cečhu Rinpočhe poznal lámu Ole Nydahla a Hannah Nydahl už od šesťdesiatych rokov v Káthmandu. Bol ich prvým buddhistickým učiteľom, ešte pred tým, než stretli 16. Karmapu, a odvtedy sledoval ich osobný rozvoj, rovnako ako aj rozvoj učení Kagjü na západe.

Takmer všetci osemdesiati štyria mahásiddhovia dosiahli poznanie ešte pred svojou smrťou. Dokázali dosiahnuť osvietenie v priebehu jedného života, pretože používali výnimočné metódy vadžrajány, a najmä preto, lebo mali silný zväzok so svojím učiteľom. Toto spojenie medzi realizovaným učiteľom a jeho plne otvoreným a oddaným žiakom je predpoklad, ktorý umožňuje dosiahnuť na ceste veľmi rýchle výsledky. Názorným príkladom, ktorý mnohí z vás možno poznajú, je mahásiddha Náropa. Bol významným učencom na vtedajšej buddhistickej univerzite Nálanda a veľmi dobre sa vyznal vo všetkých Buddhových učeniach. V tom čase bolo bežné, že nebuddhistickí učenci prichádzali k štyrom vonkajším bránam inštitútu, aby svojimi názormi vyzývali strážcov brán k veľkým debatám. Víťaz diskusie sa stal učiteľom svojho oponenta, a tiež jeho žiakov. Bolo preto potrebné, aby títo strážcovia brán mali obsiahle a hlboké znalosti budhistického pohľadu, a aby dokázali tento pohľad precízne a logicky predložiť. Náropa bol strážcom severnej brány Nálandy po mnoho rokov. V istom okamihu opustil Náropa univerzitu, aby vyhľadal Tilopu. Vďaka jednej vízii pochopil, že jeho učiteľom je Tilopa, a že sa s ním musí stretnúť, aby zdokonalil a scelil svoju prax. Silný zväzok medzi Náropom a Tilopom je príkladom rýchleho výsledku, ktorý takýto zväzok umožňuje. Na základe tohto zväzku medzi učiteľom a žiakom bol Náropa schopný odstraňovať závoje zo svojej mysli tak efektívne, že keď ho jedného dňa Tilopa udrel svojou topánkou, umožnila mu táto vonkajšia okolnosť odstrániť z mysle posledné závoje strnulých konceptov a Náropa mohol dosiahnuť osvietenie.

Vo všeobecnosti sa tím, kto chcú praktikovať buddhizmus tradične odporúča, aby najprv prijali útočisko k trom klenotom: k Buddhovi, dharmesanghe, a tak vstúpili na buddhistickú cestu. Nasledujúcim krokom je prijatie vonkajších sľubov disciplíny a dodržiavanie čistého spôsobu správania, čo znamená neškodiť ostatným bytostiam, a predovšetkým sa sústrediť na vlastnú prax. Potom prijímame vnútorný sľub bóddhisatvu a zaväzujeme sa dosiahnuť osvietenie, aby sme vyslobodili všetky bytosti z utrpenia podmienenej existencie. Napokon dosahujeme úroveň, na ktorej môžeme vykonávať praxe vadžrajány. Dnes žijeme v takzvanom „temnom veku“, v ktorom sú životné podmienky na celom svete veľmi ťažké. Buddhistické učenia sú v mnohých častiach sveta neznáme a väčšina ľudí sa nenarodí do buddhistického spôsobu života. V prostredí a podmienkach dnešných západných spoločností je veľmi vhodná cesta uskutočniteľov (skt. jogínov). To neznamená, že by na tradičnej ceste mníšskej ordinácie bolo niečo zlé, ale že nie je niečím nevyhnutným a pre mnoho ľudí je oveľa pohodlnejšie praktikovať dharmu v každodennom živote ako laickí buddhisti bez vonkajších sľubov mníšskej ordinácie, určujúcich pravidlá správania sa. Takmer všetci osemdesiati štyria mahásiddhovia nasledovali cestu laikov, iba máloktorí z nich boli mnísi a mníšky. V dnešnej dobe je laická cesta prirodzená a prospešná pre mnohých ľudí. Som preto toho názoru, že láma Ole Nydahl je vďaka svojmu prístupu schopný naozaj priniesť úžitok veľkému počtu bytostí. Buddha odovzdal svoje učenia a metódy preto, aby boli k úžitku bytostiam. To je zmyslom učení. Musia sa nás dotknúť, zmeniť náš stav mysle, umožniť nám pochopiť, že príčina a následok funguje, a tak pozitívnym spôsobom zmeniť náš život. Presne to prináša práca lámu Oleho. Nielenže prináša úžitok veľkému počtu bytostí tým, že ich učí phowu, veľmi účinnú prax vadžrajány, ale vytrvale im chodí v ústrety a pomáha im tak, že skutočne pozitívne mení ich životy. V každom smere ho podporujem a vysoko si cením jeho aktivitu.



Buddha