Jump to menu
Úvod > Texty > Učenia > Text

Pohľad, meditácia a správne konanie

Künzig Šamar rinpočhe
Základom rozvoja je v buddhizme porozumenie pohľadu. Toto intelektuálne pochopenie v meditácii premieňame na skúsenosť, ktorú nakoniec používame a upevňujeme v našom každodennom živote.

Výraz pohľad označuje správne porozumenie buddhistickej cesty. Meditácia je hlavnou praxou a správne konanie je disciplína, ktorú potrebujeme, aby sme ostali na ceste. Pohľad je veľmi dôležitý, pretože vedie našu meditáciu. Bez dostatočnej znalosti učení sa vďaka chybám v praxi objaví mnoho prekážok. Ak však o meditácii nič nevieme, nerozpoznáme ich ako chyby. Preto by sme predtým než začneme používať buddhistické metódy mali rozvinúť správne porozumenie. Vďaka nemu budeme môcť rozpoznať prekážky ako prekážky a naša meditácia bude napredovať. Takto súvisí pohľad a meditácia.

Konanie je založené na pochopení karmy. Správne konanie znamená zabezpečiť, aby sme na úrovni tela ani reči nekonali pod vplyvom rušivých emócií. Ak sú činy predpojaté, vzniká negatívna karma. Napríklad, ak sa necháme ovládnuť hnevom, môžeme druhým ublížiť, ba dokonca ich aj zabiť. S motiváciou hnevu sa objaví mnoho negativity a nenávisti. Správne konanie znamená byť nezávislý od týchto vplyvov. Nechávame sa naopak viesť pozitívnymi kvalitami, napríklad súcitom.

Podobne ako meditácia, aj konanie je ovplyvnené pohľadom, pretože správne porozumenie prirodzene vedie k správnemu konaniu. Niektorí ľudia s tým môžu mať ťažkosti. Ak má niekto správny pohľad a rozumie náukám, ale nenasleduje ich, privodzuje si tým problémy s vlastnými emóciami. Aj vzdelaní ľudia môžu konať negatívne, pretože človek môže mať správne porozumenie bez správnej meditácie. Meditácia je nástroj, ktorým môžeme poraziť rušivé emócie a správny pohľad nám ukazuje ako ich poraziť. Ak chceme dosiahnuť oslobodenie, naším skutočným nepriateľom sú naše vlastné rušivé emócie.

To, ako prekonať rušivé emócie, sa môžeme dozvedieť napríklad v učeniach abhidharmakóši. Tento text podrobne vysvetľuje, ako prekonať rušivé emócie, a dokonca aj to, ako dlho to bude trvať. Takéto náuky môžeme nájsť aj v učeniach pradžňapáramity a na úrovni vadžrajány v texte sambo nang dži dong, v ktorom sa uvádza, že odstránenie všetkých samsárických problémov pomocou praxe trvá tri roky, tri mesiace a tri dni. Štúdiom týchto textov sa vzdelávame a osvojujeme si porozumenie cesty. Avšak aj keby sa niekto po trojročnom ústraní posadil na trón a spamäti by odrecitoval všetky učenia, vôbec by to neznamenalo, že je osvietený. Emócie stále môžu byť silnejšie než znalosti – ak sme cestu nasledovali skutočne. Ak emócie neprekonáme meditáciou, môžu prevládnuť nad pohľadom.

Existuje mnoho rôznych prekážok na ceste. Vďaka nim zistíte, do akej skupiny praktikujúcich patríte. K meditácii potrebujeme správne porozumenie, inak hrozí, že sa dopustíme mnohých chýb. Meditovať bez porozumenia je riskantné. Užitočné sú aj zbežné vedomosti, ale pre dlhodobý rozvoj praxe nestačia. Nestačí si jednoducho predstaviť krásny cieľ. Prekonávanie prekážok je o príčine a následku a o pochopení, že veci sú navzájom prepojené. Konanie súvisí s karmou. To, akým spôsobom by sme sa mali správať, závisí od toho, akú úroveň praxe sme rozvinuli. Vo vadžrajáne sú dôležité samáje. Slovo samája označuje prijatie iniciácie a prax daného buddhovského aspektu. Správne konanie však znamená tiež to, že sa vyhýbame každej činnosti, ktorá by mohla uškodiť našej praxi. Ak napríklad intenzívne praktikujete meditáciu upokojenia mysle (tib. šinä, skt. šamatha), ale myslíme pritom na to, že by sme sa radšej venovali nejakej vyššej praxi – napríklad mahámudre – je to chyba v praxi. Praktikovať niektorú meditáciu skôr, než sme si pre ňu vybudovali základy, nie je správne konanie. Samozrejme, zámer praktikovať vyššie náuky je pozitívny, ale tu sa stáva prekážkou, kvôli ktorej nebudeme mať teraz úspech v praxi šinä a neskôr ani v praxi mahámudry.

Tiež sa hovorí, že ak sa intenzívne venujeme šinä, nemali by sme príliš veľa jesť. Ak by sme veľa jedli, boli by sme ospalí a nemohli by sme dobre praktikovať meditáciu upokojenia mysle. Preto Buddha hovoril, že mnísi by nemali večerať. Pohľad, meditácia a správne konanie sú tak prakticky prepojené. Buddhizmus nič bezdôvodne neprikazuje, dáva len praktické rady, ktoré vedú k výsledkom. Správny pohľad v najširšom zmysle znamená porozumieť učeniu madhjamaky, ktorá je esenciou všetkých vysokých praxí mahámudry a mahá ati. Tieto meditácie nie je možné praktikovať bez porozumenia pohľadu madhjamaky. Možno existujú iné vysoké meditácie, o ktorých neviem, ale toto sú meditácie, ktoré vedú k dosiahnutiu stavu buddhu. Madhjamaka najprv vysvetľuje správny pohľad. Na tomto základe boli vytvorené špeciálne metódy, ktoré dostali mená ako mahámudra a mahá ati. Tieto meditácie sú prezentované oddelene od pohľadu madhjamaky Napríklad rituál praxe čöd – počas ktorého udierame na bubienok damaru – učenia madhjamaky nepopisujú. Nie je však možné vykonávať túto prax bez pohľadu madhjamaky, ide v nej viac než len o trochu hudby. V učeniach mahámudrymahá ati sa veľa hovorí o prirodzenosti mysle. Znamená to, že ak meditujúci rozpozná skutočný význam mahámudry alebo mahá ati, bude v tom okamihu osvietený. Skúste to. Robíme si z toho žarty. Mnohí ľudia, ktorí študujú tieto učenia hovoria: „Mahámudra a mahá ati sú najvyššie meditácie. Študoval som ich veľa rokov a teraz už viem.“ To by však znamenalo, že sú už dávno osvietení. Rozpoznať prirodzenosť mysle znamená dosiahnuť osvietenie. V náukách mahá ati sa hovorí, že ak s praxou začneme večer, budeme osvietení nasledujúce ráno. Ak začneme ráno, budeme osvietení večer. To je iba dvanásť hodín, však? Ak niekto hovorí, že tieto náuky pozná, lebo ich študoval veľa rokov, a napriek tomu ešte nie je osvietený, čo vlastne vie? Nie je to také ľahké. Možno ste počuli, že by ste mali vidieť učiteľa ako esenciu všetkých buddhov. Povedzme, že som súhlasil, že sa stanem vaším učiteľom a ukážem vám prirodzenosť vašej mysle. Možno by ste boli veľmi nadšení, pretože by to bolo veľmi priame a výnimočné. Potom by ste išli domov a povedali by ste si: „Dnes som od svojho gurua dostal hlbokú meditáciu.“ Ale pozrite sa na seba – čo sa vo vás naozaj zmenilo? Vtedy by ste sa mali vrátiť k pohľadu, meditácii a správnemu konaniu.

Milaräpa prijal od Marpu učenia, a potom praktikoval osamote. Jeho správnym konaním bolo s plným sústredením praktikovať dvadsaťštyri hodín denne vo svojej jaskyni. Ale spieval aj mnoho piesní. Často meditoval, a potom zaspieval pieseň. Prečo to robil? Jeho prax viedli jeho znalosti meditácie, a preto si často spieval piesne, ktorými si ich pripomínal. Počas svojej praxe potreboval v určitý čas určité metódy, a tak zložil verš, ktorým si ich pripomenul. V skladaní poézie bol naozaj dobrý, hoci ju nikdy neštudoval. V Milaräpovom životopise sa môžete dočítať, že piesne spieval v dôležitých okamihoch, vždy keď si to jeho prax vyžadovala. Ak narazil na prekážku, rozpamätal sa na príslušnú metódu – týmto spôsobom Milaräpove vedomosti viedli jeho meditáciu.

Madhjamaka dôsledne logicky vysvetľuje, že javy a bytosti v skutočnosti neexistujú, učí z čoho pozostáva mentálny zmätok a ako sa v mysli objavuje ilúzia. Učí ako je možné oslobodiť sa pomocou praxe od neuróz, pripútanosti a návyku veriť v nezávislú existenciu. To všetko môžeme odstrániť pochopením pohľadu madhjamaky. Používa sa tu koncept prázdnoty, ktorý hovorí, že všetky hmotné javy sú agregátmi (skt. skandha), ktoré sú zložené z častíc. Tento pohľad môžeme skúmať metafyzicky tak, že budeme všetky javy deliť na menšie časti až dovtedy, kým nezistíme, že dokonca ani tie najmenšie častice – atómy – nemajú skutočnú existenciu. Potom rovnakým spôsobom skúmame mentálne projekcie. Madhjamaka vysveľuje, že aj myseľ je prázdnotou – je nahromadením momentálnych myšlienok, ktoré neexistujú nezávisle, ale objavujú sa v závislosti jedna na druhej. Preto ani myseľ nemá pevnú existenciu. Takýto je význam konceptu prázdnoty.

Ak udrieme päsťou do steny, ruka nás bude bolieť. Hoci na úrovni logiky chápeme, že nič nemá skutočnú existenciu, stále ešte neprežívame, čo to naozaj znamená. Nejde iba o to dokázať, že veci neexistujú, na odstránenie ilúzie logika nestačí. Pohľad madhjamaky musíme použiť ako základ, na ktorom budeme používať rôzne meditácie, ktoré na seba určitým spôsobom naväzujú.

Čo tak dosiahneme? Madhjamaka vysvetľuje, že všetky veci sú prázdne. Ale my nechceme dosiahnuť prázdnotu a nič viac – aký by to malo význam? Skutočný význam prázdnoty je rozpoznanie mysle pomocou mahámudry, jadra madhjamaky. V samsáre nás neväzní vonkajší svet ani naše telo. V samsáre je naša myseľ. Ide o to, preskúmať myseľ dôslednou logikou madhjamaky. Ak máme správny postoj k mysli, máme správny pohľad. Tento pohľad sa zmení na prax, keď necháme myseľ tento pohľad prežívať. V jedinom okamihu dosiahneme úroveň prežívania mahámudry.

Potrebujeme na to silnú koncentráciu. Preto je tak dôležité najprv praktikovať šinä. Bez stability, ktorú prináša šinä bude náš pohľad na myseľ ako plameň vo vetre. Chvíľu je tu a hneď je preč. Ak by sme sa snažili o správny pohľad bez mentálnej stability, možno sa objaví krátky vhľad, ale neskrotená myseľ ho nebude schopná udržať. Kým nie sme schopní udržiavať pohľad nepretržite, výroky ako „je možné dosiahnuť osvietenie v jedinom okamihu“ pre nás nemajú žiaden zmysel.

Najprv rozviňte pohľad. Na jeho základe rozviňte priamu skúsenosť mysle a praktikujte ju bez prerušenia. Rozvinutie správneho pohľadu mysle je ako prebudenie z nevedomosti. Správny pohľad je však nutné udržovať nepretržite. Bez mentálnej stability sa opäť rozplynie.



Buddha