Úvod > Texty > Učenia > Text

Prax Kagjü

láma Ole Nydahl
Praktický pohľad na prax moderného buddhistu a na to, ako môžu meditácie a najvyšší pohľad diamantovej cesty obohatiť každý okamih a všetky situácie každodenného života.

Veľmi málo ľudí dokáže dlhšiu dobu zmysluplne meditovať. Ale byť len lapený v podmienenom svete znamená stratu potenciálu. Najlepšie je integrovať Buddhovo učenie do nášho každodenného života. A my, žiaci Kagjü, máme pre to skvelý základ. Prostredníctvom nášho blízkeho vzťahu s lámom a výnimočnému učeniu mahamudry sa môžeme rozvíjať v každej chvíli a za všetkých okolností. Toto učenie nespočíva ani tak v dennom a mnohohodinovom sedení v meditácii, ale v "kráľovskej ceste" - správať sa ako buddha, pokiaľ sa ním človek nestane.

Nedualistický pohľad neobsahuje nič ťažšie než pochopiť srdcom niekoľko základných skutočností o podstate mysle a naučiť sa ich rozpoznať a vidieť, ako fungujú v živote. Byť buddhistom a nevyužiť pritom tieto prostriedky je skrátka hlúposť. Okrem ngondra (prípravných cvičení) a spontánnej dennej meditácie na lámu Karmapu, je dobré udržiavať predstavu lámu vo svojom srdci a nechať ho vyžarovať na všetky bytosti. Všetky tieto metódy zároveň umožňujú pozerať na myseľ z úrovne mahamudry. Časté čítanie textov mahamudry od majstrov ako Tilopa, tretí Karmapa Rangdžung Dordže alebo deviaty Karmapa Wanghčung Dordže dokresľuje aspekty toho, čo sa už stáva vedomým a trvale sebaoslobodzujúcim životom. Avšak našimi najlepšími pomocníkmi budú asi priatelia z nášho centra.

Centrá Kagjü, ktoré patria Karmapovi Thaje Dordžemu, sa rozvíjajú vďaka vzájomnej výmene skúseností. Keď sa pochopenie mahamudry rozprestrie do nášho života, všetky veci nadobudnú zmysel. Je to to najpodstatnejšie vlastníctvo, ktoré máme, pretože iba náš náhľad rozhoduje o tom, či sme šťastní alebo nešťastní, bohatí alebo chudobní. Bez mahamudry zostarneme, ale nezmúdrieme.

Každý, kto porozumel najhlbšiemu zmyslu tohto učenia, by nemal nikdy upadnúť späť na úroveň bežného konzumu alebo sa nechať zviesť povrchnými a pominuteľnými trendmi. Pokiaľ staviame na vedomostiach, ktoré nepodliehajú času a na požehnaní, ktoré je nám dané, dostáva sa nám podpory pre všetko, čo robíme. Kto z nás už viackrát nepočul, že myseľ je prázdna, číra a neobmedzená? Keď to skrátka žijeme a aktívne vyjadrujeme našu podstatu ako nezničiteľnú, bohatú a milujúcu, potom mahamudra prinesie nespočetným bytostiam vyšší zmysel života a radosť.

Je dôležité nestratiť odvahu, aj napriek tomu, že sa po nejaký čas neobjavujú zjavné výsledky. Cieľom je stav, v ktorom nič neočakávame a proces presvetľovania neustále pokračuje na podvedomej úrovni. Nesmiete si zrazu myslieť, že nie ste schopní ďalej meditovať a začať potom hľadať náhradu v "jemných vedách" či poverách. Diskusie o pyramídach a horoskopoch vedú len k ďalším zmätkom.

Náš moderný svet nás obklopuje príjemnými zmyslovými vnemami, ale to všetko je pominuteľné. Iba vedomie, ktoré ich zažíva, je tu stále. Iba rozpoznanie toho, kto vníma, je oslobodzujúce. Preto je meditácia so správnym prístupom tak dôležitá.

S výnimkou keď učím ostatných, mám veľmi málo času pre meditáciu v sede. Môj program, ktorý zahrnoval v posledných 22 rokoch takmer každý deň cestu do iného mesta a zakladanie nových centier, mi to neumožňoval. Namiesto toho nechávam svoju myseľ na mieste a svoje nohy behať okolo sveta. Aj vy to tak môžete robiť. Urobte v každej chvíli to najlepšie tak, že budete jednať vždy bez úsilia a spontánne a podržíte si lámu vo svojom srdci. Nechajte svoje neurózy odplaviť na olejovom filme mantier a vnímajte všetky veci na najvyššej úrovni. Napríklad pri riadení auta si buďte vedomí tej prazvláštnej sily, ktorá hýbe všetkým pod vami a okolo vás.

Pochopiteľne je dôležité vytvoriť si dostatočný odstup, aby sme si boli schopní zvoliť v našom živote komédie a vylúčiť tragédie. Z tohto dôvodu by sme mali praktikovať meditáciu Diamantovej cesty v sede tak často ako môžeme. Pokiaľ náš život toho od nás žiada príliš veľa, musíme zvoliť v danej chvíli to najlepšie a buď sa stotožniť s lámom a konať tak ako by konal on, jednoducho skrze pozornosť voči možnostiam toho, čo sa deje, alebo sa naladíme na vibrácie vnútorných mantier. Pri všetkých činnostiach by sme mali udržiavať a posilňovať pocit, že sa nachádzame v zmysluplnej a čistej zemi. Tomu sa učíme skrze spontánne meditácie behom prirodzených prestávok. Potom tento stav mysle postupne prestúpi našim životom a my sa staneme pre všetkých pevným útočiskom. Nemali by sme však očakávať, že to príde samo od seba, človek veľmi ľahko zlenivie. Každému sa páči keď niekto pre neho niečo urobí, a preto musíme mať neustále na pamäti, že sa to netýka osvietenia. Nikto sa nemôže stať osvieteným za noc. V mnohých prípadoch by sme vývoj ostatných zvrátili naspäť, keby sme chceli znovu zaviesť tradičný buddhizmus, ktorý z praktikujúcich robí mníchov a mníšky, takže ostatní môžu pokojne s dôverou spať, až už je pre nich príliš neskoro. Je len otázkou času, kedy nám bude meditácia prinášať stály stav požehnania zrovnateľný iba so spojením s našimi najlepšími partnermi. Žiadne vonkajšie prostriedky nemôžu prebudiť radosť, ktorá by nebola našou súčasťou. Hľadať šťastie v podobe majetku alebo dojmov skrze naše zmysly je ako skúšať podať si niečo z veľkej diaľky ohybnou tyčou. Je to veľmi nedokonalé a často dôjde k nežiaducemu výsledku.

Pracovať so svojou mysľou priamo skrze meditáciu je ako ovládať riadiacu páku športového vozidla. Prinesie to trvalé výsledky a je to omnoho efektívnejšie, než hľadať spôsoby ako sa zahltiť príjemnými zážitkami. Podmienený svet sa môže javiť ako inšpirácia, ktorá nám má znemožniť nájdenie stálych hodnôt. Zovšadiaľ počujeme "kúp to a budeš šťastný, použi túto pastu a budeš mať úspech, choď tam a tam a budeš sa mať perfektne...!" Všimnite si koľko ľudí vám ponúka pohovku či televíziu a ako málo naozajstné knihy o dharme. Preto je vedomosť o absolútne relatívnej polohe mysle niečím základným. Je treba pochopiť, že každý zážitok je ako osobný sen v rámci kolektívneho sna, a že v skutočnosti existuje len vnímateľ. Je to náš veľký dar ako buddhistov svetu, že my a s nami snáď ešte hinduisti advaita védanty ukazujeme absolútny cieľ: presvetlenú bdelú prítomnosť za všetkou dualitou či egom. Dôležité je, že sa nikdy nestaneme povrchnými alebo skosnatelými, ale vždy máme svieži a nový uhol osvietenia pre inšpiráciu premenlivého sveta. Aj keď sa mnohí divia nášmu ľahkému štýlu, človek sa stane vďaka relaxovanému pohľadu mahamudry v živote skôr úspešným než neúspešným. Vnútorný pokoj a priestor prinášajú výhody aj na úrovni práce a peňazí. Nepremýšľaví ľudia často vlečú veci z A do B a druhý deň zase späť a myslia si pritom, že robia produktívnu prácu. Ale takéto nezmyselné opakovanie so zväčšujúcim sa nadhľadom odpadá. Čím vedomejšie pracujeme, tým viac výsledkov prinesie rovnaké úsilie. Preto aj tí najvyťaženejší ľudia by si mali nájsť čas na meditáciu. Čohokoľvek sa potom dotkneme je požehnané a náš príklad bude inšpirovať druhých.

Kedysi v 70-tych rokoch mi jeden láma povedal, že je predpovedaný čas, kedy majster bude prosiť svojich žiakov, aby meditovali. Je to vykladané ako príznak rozkladu a v niekoľkých tradičných buddhistických kultúrach sa to tak zrejme deje. My na Západe sme dnes v opačnej situácii: naše hľadanie zázrakov mysle je svieže a živé. Musíme si iba uvedomiť, že zdrojom všetkého šťastia je myseľ samotná. Neustála práca s vlastnou mysľou vynesie túto skutočnosť na svetlo.



Buddha