Praktická úroveň znamená byť bdelý a pozorný v každej situácii.
Skúsenosť ukazuje, že na Západe populárna predstava – dosiahnuť osvietenie len „vlastnými silami“ – prináša výsledky neporovnateľne menej presvedčivé, než rýchle úspechy úplnej praxe s učiteľom alebo v skupine. Hoci pre moderného človeka, ktorý sa cíti byť pánom svojho života, táto predstava nezávislého postupu znie veľmi príťažlivo, predstavuje priveľa nástrah. Spoznávanie mysle je omnoho komplikovanejšie než skúmanie vonkajších javov a na ceste vždy číhajú prekážky v podobe pýchy a nechuti, ktoré môžu náš postup zvrátiť.
Pri učeniach z úrovne malej a veľkej cesty je učiteľ užitočný či dôležitý, no na najvyššej úrovni diamantovej cesty je jeho úloha nenahraditeľná – bez učiteľa (tib. láma ) nie je možné jej učenia náležite pochopiť ani udržať. Ak chýba komunikácia, ktorá neutralizuje pýchu, sentimentalitu a povrchnosť, môže sa človek stať osamelým alebo nepoužiteľným v každodennom živote. Láma používa metódy rozvoja potenciálu svojich žiakov, a umožňuje im preniknúť vrstvami návykového správania. Jeho úlohou je učiniť svojich žiakov nezávislými, súcitnými a silnými. Na najvyššej úrovni necháva svojich žiakov vstúpiť do neohrozenej zrkadlovej siene svojej mysle. Len čo odhalia, že aj ich myseľ má rovnakú prirodzenosť, nezostáva už nič ďalšie, čo by bolo treba rozpoznať.
Gurujóga (skt.) čiže meditácia na učiteľa je dnes najpoužívanejšou metódou v centrách diamantovej cesty na Západe. Hoci táto cesta nie je vhodná pre každého, predstavuje v prípade, že máme spoľahlivého učiteľa, najpriamejšiu cestu k osvieteniu. Rovnaký cieľ môžeme dosiahnuť i inými metódami diamantovej cesty, myseľ je však možné najlepšie rozpoznať práve v každodennom živote prostredníctvom identifikácie s lámom, ktorý je nebojácny a plný súcitu. Ak dokážeme spočinúť v priestore mysle takéhoto učiteľa až pokým nerozvinieme všetky svoje inherentné kvality, budeme sa rozvíjať pozoruhodným spôsobom.
Aký je vzájomný vzťah jednotlivých buddhistických ciest?
Buddhove učenia sa spočiatku odovzdávali len ústne, od učiteľa k žiakovi – prvé písomné záznamy vznikli až po jeho smrti. Od počiatku sa však veľká pozornosť venovala presnosti uchovávaného odkazu. Z množstva jednotlivých praktických rád, ktoré Buddha odovzdal svojim priamym žiakom sa rozvinuli jednotlivé školy, ktoré sa líšia dôrazom na rôzne prvky Buddhových učení i používanými metódami.
V tradícii théravády, ktorá sa rozvinula predovšetkým v krajinách južnej Ázie, sa niekedy uvádza, že Buddha sám odovzdal len vysvetlenia tejto cesty a učenia veľkej cesty vznikli až neskôr a prijali príliš otvorený postoj k svetským veciam.
V ceste starších ide predovšetkým o stabilizáciu mysle a vyhýbanie sa utrpeniu a ťažkostiam každodenného života. Prednostné postavenie v théraváde zaujímajú mnísi a mníšky.
Školy mahájány sa odvolávajú priamo na Buddhu a rozlišujú medzi dvomi cestami: veľkou a malou, pričom malú cestu niekedy chápu ako neprimerané obmedzenie bohatstva Buddhových učení. Do veľkej cesty náleží väčšina buddhistickej filozofie a psychológie, mnísi a laici tu sú rovnocenní.
Vadžrajánu čiže diamantovú cestu tradície mahájány často považujú za neskorší vývoj, ku ktorému došlo napr. spojením s pôvodným tibetským šamanizmom, bönizmom.
Rovnako aj školy vadžrajány sa odkazujú priamo na Buddhu samotného. Učí sa v nich, že Buddha odovzdal tri vzájomne nadväzujúce úrovne inštrukcií určené pre rôzne vyššie spomínané typy ľudí, pričom z pohľadu praxe vadžrajána stavia na oboch predchádzajúcich úrovniach.
Učenia vadžrajány v Indii uchovávali tzv. mahásiddhovia , majstri meditácie, medzi ktorými bolo mnoho nekonvenčných osobností, a ich odkaz neskôr pokračoval v Tibete a Mongolsku.
Aký symbolický význam má mužský a ženský princíp?
Na úrovni konceptov sa ženy spájajú s múdrosťou. Muži sa spájajú so súcitom a pokiaľ sa stretne súcit aj múdrosť, objaví sa vnútorný rozvoj. Ženský aspekt do rôznej miery vyjadruje päť buddhovských múdrostí: zrkadlu podobnú múdrosť, vyrovnávajúcu múdrosť, rozlišujúcu múdrosť, intuitívnu múdrosť a múdrosť skúsenosti. Na druhej strane, muži v rôznych kombináciách vyjadrujú štyri buddhovské aktivity: aktivitu upokojujúcu, rozhojňujúcu, fascinujúcu a mocne ochraňujúcu.
V tantrách bezprostrednej skúsenosti sú ženy a muži vo svojej esencii priestorom a radosťou. Priestor a radosť sú chápané ako neoddeliteľné. Najvyššie úrovne buddhistickej tantry sú preto reprezentované buddhovskými formami v párovom spojení. Cieľom diamantovej cesty je dosiahnutie dokonalosti všetkých vnútorných a tajných možností mysle. Muži i ženy tu môžu využiť svoj spoločný vzťah a učiť sa jeden od druhého. Ženy tak rýchlo uskutočnia i mužské kvality ako radosť a energia, zatiaľ čo u mužov sa rozvinie intuitívna múdrosť a mnoho priestoru.