Úvod > Aktivity > Novinky > Novinka

Pravda o spore ohľadom Karmapu

24.02.2000
Vysvetlenie Künzig Šamar rinpočheho ohľadom „Sporu Karmapov“.
(24.1.2000)

Zatiaľ čo mediálni odborníci vysvetlili problematiku čínskeho Karmapu Urgyen Trinlejho čínsko-indickými vzťahmi, dá sa tento príbeh správne pochopiť iba v kontexte tibetskej histórie. Bez historickej perspektívy môžeme ľahko prehliadnuť niektoré mylné prehlásenia, ktorými sa mnohé správy v oznamovacích prostriedkoch len tak hemžia. Tibetská história predstavuje zamotanú sieť náboženstva a politiky a početné novinové a televízne správy pochopiteľne pozabudli tieto dve vlákna od seba oddeliť. Toto oddelenie je však kľúčové, aby sme mohli rozlíšiť fakty od domnienok.

Ako fakt je opakovanie predkladaná najmä jedna mylná domnienka: a to, že Jeho Svätosť Dalajláma musí schvaľovať uznanie Karmapu. Nedávno toto tvrdenie nevinne zopakoval i výborný bývalý minister zahraničia J. N. Dixit v rubrike novín z 19. januára.

Pravda je však prostá. Podľa histórie a tradície Dalajláma nikdy nemal moc uznávať Karmapu. Toto nesprávne prehlásenie vychádza pravdepodobne zo zámeny Dalajlámovej politickej autority za autoritu duchovnú. I keď je Dalajláma z historického hľadiska vodcom tibetskej vlády, jeho duchovná právomoc nikdy nepresahovala jeho vlastnú školu Gelugpa.

Pozrime sa na historické fakty.

Prvý Karmapa Düsum Khjenpa žil v 12. storočí, viac než o 300 rokov skôr, ako bola škola Gelugpa vôbec založená a než bol uznaný prvý Dalajláma. (Všetci učenci sa v skutočnosti zhodujú, že línia Gjalwa Karmapu sa vyznačuje tým, že práve v nej sa v tibetskom buddhizme prvýkrát objavili reinkarnovaní lámovia.) Než sa objavil prvý Dalajláma, reinkarnovalo sa už päť Karmapov. Preto je z historického pohľadu nemožné tvrdiť, že Dalajlámovia vždy schvaľovali reinkarnácie Karmapov.

Je pravda, že v období od roku 1638 do roku 1959 dominoval Dalajláma a jeho škola Gelugpa v tibetskej vláde, ale behom tohto obdobia fungovala každá škola bez miešania sa vládnucej Gelugpy do duchovných záležitostí. (Mimochodom, každá zo škôl Ningma, Kadampa, Šakja a Kagyu mala jedno obdobie vlády, než získal dominantné postavenie Dalajláma.)

Dokladajú to dve historické udalosti. Čínsky cisár Jung Lo, ktorý bol žiakom 5. Karmapu, plánoval podniknúť inváziu do Tibetu a zlúčiť všetky štyri školy, vrátane Gelugpy, pod správu Kagyu. Avšak 5. Karmapa Dešin Šegpa znemožnil vykonanie tohto plánu, pričom vyhlásil, že všetky školy majú duchovné právo na existenciu. Za vlády 5. Dalajlámu navrhol jeho žiak, mongolský panovník, podobný plán, ale Dalajláma odmietol

Začiatkom roku 1962 bola však tradícia i história prevrátená. V tom roku sa súčasný Dalajláma pokúsil zlúčiť všetky štyri školy pod svoju správu. I keď zosnulý 16. Karmapa uznával politickú autoritu Dalajlámu, viedol ostatné tri školy do boja proti takémuto zlúčeniu.

Pred dvoma týždňami vydala Tibetská vláda v exile prehlásenie uplatňujúce jej moc uznávať reinkarnácie všetkých štyroch škôl. Oznamovacie prostriedky publikovali toto prehlásenie bez námietok, čím iba utvrdili túto nesprávnu interpretáciu rozsahu duchovnej autority školy Gelugpa.

Pokiaľ ide o školy spomínané v článku "TIBETAN ORDER" (tibetský poriadok) na strane osem týždenníka "The Sunday Times of India, New Delhi" zo 16. januára 2000, boli zverejnené niektoré informácie, ktoré nie sú správne.

Hlava školy Sakjapa je vymenovaná na základe hierarchického systému. Ten nebol prerušený od časov Džingischána až dodnes. Za hlavu Ningmapa si jej stúpenci zvolili v roku 1991 Penora rinpočeho. Uvedené informácie teda nie sú správne.

Keď sa vrátime späť k súčasnej situácii s čínskym Karmapom, musíme opäť preveriť kríženie náboženstva a politiky.

Podľa tlače nesie čínsky Karmapa pečať legitimity, pretože Dalajláma schválil tohto štrnásťročného chlapca. Vymenovanie čínskeho Karmapu má nanešťastie viac spoločného s politikou než s náboženstvom.

Ale Tai Situ rinpoče vymenoval v spolupráci s čínskou vládou Urgyen Trinlejho ako legitímneho kandidáta. Situ navyše dosadil tohto chlapca do kláštora Cchurphu, ktorý bol Karmapovým sídlom v Tibete, a stanovil dátum jeho intronizácie. Okrem toho, že mal podporu čínskej vlády, získal pre svojho kandidáta i potvrdenie od Dalajlámu. Tak podkopal moju duchovnú autoritu i tradíciu našej línie.

Činy Tai Situa zradili našu školu dvom vládam - čínskej vláde a Tibetskej vláde v exile. Bohužiaľ, Situ rinpoče neodvolateľne poškodil našu líniu a napomohol zinscenovať vedenie každého ťahu čínskeho Karmapu.

V roku 1993 pozval čínsky prezident Ťiang Urgyen Trinlejho do Pekingu a vyhlásil, že Trinlej by mal absolvovať šesťročné školenie v komunistickej ideológii. V roku 1999, o šesť rokov neskôr, Trinlej toto školenie dokončil a Spoločná akcia Sikkimu sa tajne zišla s čínskymi oficiálnymi predstaviteľmi v Lhase v Tibete. Tri mesiace po tajnej schôdzke výboru ušiel Urgyen Trinlej z Lhasy do Sikkimu a zanechal po sebe správu, že si ide vyzdvihnúť korunu.

Je veľmi nepravdepodobné, že by štrnásťročný chlapec prešiel v zime pešo 900 km. Pretože indická vláda uvažuje o azyle, historky o Trinlejho úteku sa neustále menia, pričom sa najprv tvrdilo, že išiel pešo, potom že išiel džípom, atď.

Šarmapovia, ako druhí najvyšší predstavitelia školy Karma Kagyu v poradí, boli v histórii zodpovední za identifikáciu legitímnej reinkarnácie Karmapu. Pomocou tradičných metód školy Kagyu som ako pravú reinkarnáciu zvolil Thaje Dordžeho.

Rešpektujem Jeho Svätosť Dalajlámu ako vládcu Tibetu, ale nehodlám venovať duchovnú autoritu školy Karma Kagyu jeho vláde v exile. Napríklad škola Ningma čelila súperiacim reinkarnáciám v roku 1992, v tom istom roku, kedy Situ vymenoval Urgyen Trinlejho. Dalajláma podporoval v tej dobe jedného kandidáta ako reinkarnáciu Düdžoma rinpočheho, najvyššieho lámu školy Ningma. Na druhej strane, Čhadal rinpoče uznal iného kandidáta. Všetci žiaci Ningmy sa postavili za voľbu svojej vlastnej školy a Dalajlámoveho kandidáta ignorovali. Ich línia neutrpela žiadnu škodu, pretože nemali vo svojej škole žiadneho zradcu.

Aj tak som však so stúpencami čínskeho Karmapu uzavrel kompromis a stále som ochotný na to pristúpiť.

V roku 1995 som dohodol kompromis s pánom Dugčhu Lačaungpom, bývalým výkonným ministrom Sikkimu a členom Výboru spoločnej akcie a pánom Paldänom Lačaungom, predsedom sikkimskej sekcie pre cirkev. Obaja ma vyhľadali, aby sa ma spýtali, ako majú tento problém vyriešiť.

Uviedol som, že Tai Situ je buddhistický učiteľ, rovnako ako ja. A podľa toho by sme sa mali obaja správať. Preto by sme mali obaja rešpektovať kandidáta toho druhého, čím by sme predišli akémukoľvek rozkolu v línii. Dugčhu sa ma potom spýtal, komu bude patriť kláštor Rumtek. Vysvetlil som, že čínska vláda povolila, aby Urgyen Trinlej prevzal kláštor v Cchurphu, ktorý bol tradičným sídlom Karmapu v Tibete. Logickým riešením by teda bolo dovoliť môjmu kandidátovi, indickému Karmapovi, aby prevzal Rumtek v Indii.

V tej chvíli sa Dugčhu spýtal, akým spôsobom môže Karmapov charitatívny fond prisúdiť vlastníctvo majetku. Ako správca fondu, nie ako duchovný vodca, som uviedol, že fond nemá žiadnu zákonnú právomoc určovať, kto je legitímny Karmapa.

Podľa zákonných smerníc fondu je jeho úlohou odovzdať svoj majetok Karmapovi, keď dosiahne vek 21 rokov. Preto bude musieť fond odovzdať svoj majetok tak ako indickému, tak čínskemu Karmapovi, akonáhle dosiahnu 21 rokov. Potom budú musieť Karmapovia sami rozhodnúť, čo bude komu patriť. Samozrejme som pridal súdnu výstrahu, že čínsky Karmapa by sa musel stať najprv indickým občanom, aby mohol byť vlastníkom majetku v Indii.

Originál:

The Truth About the Karmapa Controversy

(24.1.2000)

While media pundits have interpreted the Chinese Karmapa Ugyen Trinlay's impact on Sino-Indian relations, one can only properly understand this story in the context of Tibetan history. Without an historical perspective, it is easy to miss the mistaken assertions riddling many media accounts. Tibetan history presents a tangled web of religion and politics, and understandably, numerous newspaper and TV accounts have failed to separate these two threads. But doing so is critical to separate fact from fiction.

Stated as fact, one mistaken assumption is widely repeated: Namely, His Holiness the Dalai Lama must approve the recognition of the Karmapa. Recently, pre-eminent former Foreign Secretary J.N. Dixit innocently repeated this claim in a January 19th column in this paper.

However, the truth is simple. By tradition and history, the Dalai Lama has never had the power to recognize the Karmapa. This incorrect assertion mostly likely derives from confusing the Dalai Lama's political authority with his spiritual authority. While the Dalai Lama has historically lead the Tibetan government, his spiritual authority has never extended beyond his own Gelugpa school.

Let's look at the historical facts.

The first Karmapa Dusum Khyenpo lived in the 12 century, over 300 years before the Gelugpa school was even founded and before the first Dalai Lama was recognized. (In fact, scholars all agree that the Gyalwa Karmapa line holds the distinction of being the first appearance of reincarnated lamas in Tibetan Buddhism.) Five Karmapas reincarnated before the first Dalai Lama appeared. Therefore, it is an historical impossibility to claim that the Dalai Lamas have always anointed the Karmapas' reincarnation.

It is true that the Dalai Lama and his Gelugpa school dominated the Tibetan government from 1638 to 1959, but during this period, each school functioned free from the Gelugpa government's interference in spiritual matters. (Incidentally, the Nyingma, Kadampa, Sakya, and Kagyu schools each ruled the government at one period before the Dalai Lama's ascendance.)

Two historical incidents illustrate this point. Chinese Emperor Yung Lo, who was a disciple of the 5h Karmapa, planned to invade Tibet and merge all four schools, including the Gelugpas, under Kagyu authority. However, the 5th Karmapa Dezhin Shagpa blocked the scheme, saying each school had a spiritual right to exist. When the 5th Dalai Lama ruled Tibet, his disciple, a Mongolian lord, suggested a similar scheme, but the Dalai Lama refused.

Starting in 1962, however, tradition and history were reversed. In that year, the current Dalai Lama attempted to merge all four schools under his authority. While the late 16th Karmapa recognized the Dalai Lama's political authority, he led the three other schools in fighting the consolidation.

Two weeks ago, the Tibetan government in exile issued a proclamation asserting their power to recognize the reincarnations of all four schools. This declaration went unchallenged in the media, only reinforcing the misperception about the extent of the Gelugpa school's spiritual authority.

Regarding the nominations of each school as published as "TIBETAN ORDER" in the page eight of 'The Sunday Times of India, New Delhi, January 16, 2000' has some information which is incorrect.

The head of he Sakyapa is hierarchy system. This has been unbroken from the time of Chengish Khan till now. The head of Nyingmapa, the Nyingma followers elected Penor Rinpoche in 1991. Thus the information given is incorrect.

Jumping to the current situation with the Chinese Karmapa, one must examine the intersection of religion and politics again.

The Chinese Karmapa wears the stamp of legitimacy, because the Dalai Lama has approved of the 14-year-old boy, according to the press. Unfortunately, the Chinese Karmapa's appointment has more to do with politics than religion.

But in collaboration with the Chinese government, Tai Situ Rinpoche appointed Ugyen Trinlay as a illegitimate nominee. Furthermore, Situ installed the boy at Tsurphu Monastery, which was the Karmapa's seat in Tibet, and fixed his enthronement date. In addition to receiving the Chinese government's backing, Situ then won the Dalai Lama's validation for his candidate. Thus, he undermined my spiritual authority and our lineage's traditions.

Tai Situ's actions have betrayed our school to two governments - the Chinese and the Tibetan government in exile. Regrettably, Situ Rinpoche has irrevocably damaged our lineage, and he has helped stage manage the Chinese Karmapa's every move.

In 1993, Chinese President Jiang invited Ugyen Trinlay to Beijing, and said that Trinlay should receive six years of training in communist ideology. In 1999, six years later, Trinlay finished his training, and the Joint Action of Sikkim secretly met with Chinese officials in Lhasa, Tibet. Three months after the committee's secret meeting, Ugyen Trinlay left Lhasa for this country, leaving a note saying he going to collect the crown.

It is highly improbable for a 14 year old boy to travel 900 km by foot in the winter. As the Indian government has been considering asylum, the stories about Trinlay's escape keep changing, first saying he went on foot, then by jeep, etc.

As the second-highest ranking leader of the Karma Kagyu School, the Shamarpa lamas have been historically responsible for identifying the Karmapa's legitimate reincarnation. Using the Kagyu school's traditional methods, I selected Thaye Dorje as the true reincarnation of the Karmapa.

I respect His Holiness the Dalai Lama as the ruler of Tibet, but I do not give away the Karma Kagyu School's spiritual authority to his government in exile. For example, the Nyingma School faced competing reincarnations in 1992, which is the same year Situ appointed Ugyen Trinlay. At that time, the Dalai Lama backed one nominee as the reincarnation of Dujom Rinpoche, the highest Nyingma lama. On the other hand, Chadral Rinpoche recognized another candidate, and all Nyingma disciples followed their own school's choice and ignored the nominee of the Dalia Lama. No harm was done to their lineage, because there was no traitor in their school.

Nevertheless, I have compromised with the Chinese Karmapa's supporters, and I am still willing to do so.

In 1995, I discussed a compromise with Mr. Drugchu Lachaungpa, former Sikkim power minister and Joint Action Committeeman, and Mr. Palden Lachaungpa, Sikkim's Chairman of the Ecclesiastical Department. Both sought me out to ask how to solve the problem.

I said Tai Situ is a Buddhist teacher, and so am I. We should both behave accordingly. Therefore, we should both respect each other's nominee, which would prevent any schism in the lineage. Drugchu then asked me who would own Rumtek Monastery? I explained that the Chinese government had authorized Ugyen Trinlay to take over Tsurphu, which was the Karmapa's traditional seat in Tibet. Therefore, the logical solution would be to allow my nominee, the Indian Karmapa, to take Rumtek monastery in India.

At that point, Drugchu asked how the Karmapa Charitable Trust would award ownership of the property. Answering in my capacity as a trustee, not a spiritual leader, I stated the Trust has no legal authority to determine who is the legitimate Karmapa.

According to the Trust's legal rules, it must hand over its assets to the Karmapa when he reaches the age of 21. Therefore, the Trust must hand over its assets to both the Indian and Chinese Karmapas when they reach 21. At that point, the Karmapas themselves must decide who owns what properties. Of course, I added the cavet that the Chinese Karmapa must be an Indian citizen to own property in India.



Buddha