Jump to menu
Úvod > Karma Kagjü > Učitelia > Künzig Šamarpa

Šamar Rinpočhe

Dňa 11. júna 2014 zomrel náš najdrahší učiteľ, 14. Kunzig Šamar Rinpočhe Mipham Čhökji Lodrö. Umrel v jeho milovanom centre Renchen Ulm v Nemecku, v prítomnosti jeho blízkej rodiny a niekoľkých najbližších žiakov. Táto náhla strata, ktorá postihla vo všeobecnosti celý svet, zvlášť potom svet buddhizmu, a najmä Šamarpových žiakov, má hlboké a ďalekosiahle dôsledky.

Šamar Rinpočhe

V rámci duchovnej hierarchie školy Karma Kagjü je Šamarpa na druhom mieste, hneď za Gjalwa Karmapom. Je emanáciou Amitábhu, Buddhu neobmedzeného svetla, živým príkladom prítomnosti Amitábhu v našom svete vo forme mahábódhisattvu. Tibetský titul „šamar“ znamená „láma rubínovo červenej koruny,“ a vzťahuje sa na repliku Karmapovej vlastnej koruny, ktorú Karmapa daroval Šamarpovi. Inkarnácie Šamarpu sa tiež nazývajú „Karmapovia s červenou korunou“. 4. Karmapa povedal 2. Šamarpovi:

„Ty si jednou manifestáciou, kým ja som druhou. Preto zodpovednosť za udržiavanie neprerušenej kontinuity učení línie Kagjü spočíva na tebe rovnakou mierou ako na mne.“

V Bhadrakalpa sútre Buddha Šákjamuni predpovedal: „V budúcnosti príde mahábódhisattva s červenou korunou k mnohým, čo trpia, a vyvedie ich z ich cyklickej zmätenosti a utrpenia.“ Toto Buddhovo proroctvo sa naplnilo v Šamarpovi. Aktivitou Šamarpov, ako kontinuálnej línie inkarnácií, je ochraňovať celistvosť Buddhovho dedičstva, najmä učenia pochádzajúce od veľkých indických mahásiddhov a tibetských majstrov. Po stáročia sa v rámci línie Kagjü Karmapovia a Šamarpovia navzájom rozpoznávali, striedajúc sa v úlohe učiteľa a žiaka.

Narodenie a detstvo

14. Šamarpa sa narodil 27. októbra 1952 v kráľovstve Derge vo východnom Tibete. V roku 1956 spoločne s bratom Džigme Rinpočhem cestovali do kláštora Cchurphu, kde zotrvali dva roky. V lete 1956, vo veku štyroch rokov, Šamarpa odhalil svoju identitu tým, že spoznal niekoľkých starých mníchov z kláštora Jangpočhen, ktorý je tradičným sídlom Šamarpov. V tom istom roku 16. Karmapa so sprievodom putoval do Bódhgaje, kde boli pozvaní na festival Buddha Džajanti pri príležitosti 2500. výročia Buddhovho narodenia. V sprievode boli začlenení aj Šamar Rinpočhe a Džigme Rinpočhe.

Po niekoľkých mesiacoch cestovania po Indii a Nepále sa vrátili do Tibetu, pričom po ceste navštívili kláštor Jangpočhen. Bolo to po prvýkrát v tejto inkarnácii, čo doň Šamarpa vstúpil. Kláštor si medzičasom prisvojila línia Gelug, ktorá sa ho zmocnila v dobe keď tibetská vláda zakázala inštitút Šamarpov. V kláštore sa stále nachádzali sochy predchádzajúcej inkarnácie Šamarpu, hoci sa hovorí, že ich červené pokrývky hlavy boli vymenené za žlté. Malý Šamar Rinpočhe ukázal na sochy a vyhlásil: „Toto som ja.“ Potom vzal červenú korunu, ktorá sa nachádzala v lone jednej zo sôch, a položil si ju na hlavu. O mnoho rokov neskôr potom Šamar Rinpočhe získal Jangpočhen naspäť ako kláštor línie Karma Kagjü. Stalo sa tak na základe silných prianí mníchov línie Gelug, ktorí v kláštore žili, aby sa opäť stal kláštorom Karma Kagjü.

Inštitút Šamarpov

Na žiadosť 16. Karmapu 14. Dalajláma (ako politický predstaviteľ Tibetu – pozn. prekl.) neformálne súhlasil s obnovením inštitútu Šamarpu, ktorého potom 16. Karmapa na súkromnej ceremónii uviedol do jeho pozície. To sa stalo v roku 1958. Až dovtedy musela byť Šamarpova pravá identita utajená a okolie ho poznalo len pod menom Dordže Rinpočhe. Po čínskej invázii Tibetu v roku 1959 sa Šamar Rinpočhe pripojil ku Karmapovi na ceste do exilu. Najprv prešli do Bhutánu a potom na základe pozvania od Čogjala sa usadili v kráľovstve Sikkim. Začiatkom 60. rokov začal Šamarpa s klasickým vzdelaním a meditačným tréningom v kláštore Rumtek, ktorý bol založený v časoch 9. Karmapu. V nasledujúcich rokoch získal od 16. Karmapu kompletné učenia a transmisie školy Karma Kagjü.

V roku 1964 tibetská exilová vláda oficiálne zrušila zákaz inštitútu Šamarpov. 16. Karmapa následne Šamara Rinpočheho oficiálne uviedol do jeho pozície ako držiteľa línie na najvyššej úrovni hneď po Karmapovi. Obnovenie inštitútu Šamarpu po 170 rokoch zákazu považoval 16. Karmapa za jeden zo svojich najväčších úspechov. Po smrti 16. Karmapu v roku 1981 stál Šamar Rinpočhe ako jediný na strane pravdy a proti drvivej politickej presile pri určovaní pravej reinkarnácie Karmapu a zachovaní autentickej línie Karma Kagjü. Presne v súlade s duchovnými tradíciami línie formálne rozpoznal Trinlä Thajä Dordžeho ako 17. Karmapu, keď ho v roku 1994 oficiálne uviedol to jeho pozície v Karmapovom medzinárodnom buddhistickom inštitúte v Dillí. V nasledujúcich rokoch potom Karmapovi odovzdal celú transmisiu línie, plný meditačný tréning a zmocnenia.

Rinpočheho smrť

Keď sa J.S. Karmapa Thajä Dordže dozvedel smutnú správu o smrti svojho učiteľa, spomenul Buddhovo základné učenie o pominuteľnosti, tiež však vyhlásil, že hoci fyzická manifestácia Šamara Rinpočheho tento svet opustila, jeho úloha ako učiteľa naďalej pretrváva, pričom jeho ašpirácie a požehnanie pretrvajú navždy.

Krátko po Šamarpovej smrti začalo prichádzať množstvo úprimných kondolencií jeho žiakom a rodine, najmä jeho bratovi Džigme Rinpočhemu, od mnohých významných buddhistických osobností s ktorými za života udržiaval silné spojenie. Lámovia z kláštora Ka Ňing Šedrup Ling v Nepále pod vedením Čhoki Ňima Rinpočheho vystihli pocity nespočetných praktikujúcich dharmy nasledovne: „Je to akoby temnota noci odrazu zhltla náš svet.“

Na žiadosť Karmapu Thajä Dordžeho začali stovky centier a kláštorov línie Karma Kagjü po celom svete s praxou Amitábhu, Buddhu neobmedzeného svetla. Láma Ole Nydahl sa obrátil na svojich žiakov a priateľov v centrách buddhizmu diamantovej cesty s nasledovným posolstvom:

„Práve sme zažili hlbokú stratu, keď J.S. Künzig Šamar Rinpočhe opustil tento svet. Avšak, ako bódhisattva s jedinečnými kvalitami – počas svojich inkarnácií i medzi nimi – stále ponúka nezničiteľné príležitosti pre mnohých získať aspekty jeho veľkého požehnania a vhľadu. A preto, až pokým budeme mať opäť možnosť stretnúť ho v jeho inkarnovanej forme, myslime naňho pri invokácii Buddhu neobmedzeného svetla: OM AMI DEWA HRÍ. Bol skutočne jedinečným učiteľom a veľkým príkladom.“

Rinpočhe prednedávnom navštívil Európu, odovzdávajúc učenia v mnohých buddhistických centrách rodiny Karma Kagjü, vrátane Dhagpo Kagjü Ling v Dordogne vo Francúzsku, ktoré je hlavným sídlom Karmapu v Európe, či Kagyu Ling v Manchestri, čo je hlavným centrom komunity Dečen. Posledným centrom diamantovej cesty, ktoré Šamarpa navštívil v tejto inkarnácii bol Beaufoy Institute v Londýne. Úplne posledným miestom bol Renchen Ulm, európska centrála jeho vlastnej siete centier Bodhi Path, ktoré zakladal od polovice 90. rokov.

Kríza línie Kagjü

Šamar Rinpočhe bol možno najznámejší pre úlohu v kríze, ktorá zachvátila líniu Karma Kagjü po smrti 16. Karmapu. Priniesla mu na jednej strane obrovskú vďačnosť, na strane druhej trpké odsúdenie. Mnohí nie sú schopní ani si predstaviť, ako ochránil tradíciu Karma Kagjü a svojich žiakov, oslobodiac ich zo sektárskej nadvlády a bahna čínsko-tibetskej geopolitiky, prekonajúc nepredstaviteľné ťažkosti.

Na to, že bol tibetským rinpočhem, bol veľmi nezvyčajný v tom, že neprijímal žiadne kompromisy. Odmietal hrať hry či tolerovať manipuláciu. Keď cítil, že má pravdu, nebál sa postaviť sa komukoľvek, bez obáv o svoju vlastnú reputáciu či akúkoľvek osobnú agendu. Čestnosť, odvaha a absolútna neohrozenosť definovali jeho osobnosť. Bol pevný ako skala, neústupný v oddanosti voči svojim ideálom, a nemenný bez ohľadu na veľkosť prekážky, vždy pokračoval a vždy hľadel vpred.

Šamarpa si bol vždy plne vedomý svojej pozície, no nikdy neskĺzol k pýche či arogancii, kombinujúc vážnosť so skromnosťou. Keďže mal prirodzenú jemnosť a súciť, mohol byť v komunikácii aj úderný a priamy, zvlášť keď išlo o komplikované veci súvisiace s krízou v línii Kagjü. Ako príklad možno uviesť Šamarpov otvorený list profesorovi Robertovi Thurmanovi, ktorý sa o túto krízu zaujímal. V liste Rinpočhe použil nové slovné spojenie „balíčkoví veriaci“ (package believers) na označenie buddhistov, ktorí neskúmajú detaily jednotlivých situácií, a potom sa ľahko stávajú obeťami fanatizmu. Keď prišlo na „dôkaz“ predostretý tibetskej exilovej vláde v súvislosti s rozpoznaním 17. Karmapu, Šamar Rinpočhe uviedol:

„Pri takýchto druhoch rozpoznávania neexistuje tradícia žiadania dôkazov. Ide totiž o proces, ktorý je mimo toho, čo ľudia normálne dokážu vnímať zmyslami. Takže podľa tradícií línie Karma Kagjü som to ja, tým, že som Šamarpa, ja sám som tým dôkazom, že mám tú moc rozpoznávať Karmapu.“

Je pravdou, že v súlade so svojou úlohou držiteľa línie nemal Šamarpa inú možnosť ako oddať svoj život ochrane tradície Karma Kagjü, ktorá sa dostala do konfliktu. Predstavoval však oveľa viac, než len úlohu tejto inštitúcie. Na adresu tulkuov raz vyhlásil:

„Keďže každá inkarnácia je novým životom, kredit z dobrých skutkov z minulosti sa neprenáša do novej inkarnácie automaticky. Zásluhy je nutné v každom živote budovať nanovo.“

Aktivity Šamara Rinpočheho

Pod červenou korunou sa skrýval skutočne veľký muž. Ďaleko presiahol svoj formálny status držiteľa línie Karma Kagjü, či svoju zodpovednosť počas krízy v línii. Bol výnimočne vysoko realizovaným lámom, zároveň však jeho aktivita zasahovala aj do množstva svetských úrovní.

Šamar Rinpočhe bol veľkým humanistom a filantropom. Jeho kniha Vytvorenie transparentnej demokracie: nový model (Creating a Transparent Democracy: a New Model), ktorá predstavuje rámec pre jedinečný demokratický systém s dôrazom na dobro a prosperitu obyvateľstva, vznikla s motiváciou, aby sa myšlienky v nej uvedené mohli využiť na zlepšenie v malých krajinách, akou je napríklad Nepál. Rinpočheho ani tak nezaujímala politika ako taká, ale skôr všeobecne šťastie a dobrý život ľudstva ako na individuálnej úrovni, tak aj na úrovni spoločnosti.

Rinpočheho môžeme skutočne označiť za génia. Miloval neustále vzdelávanie a jeho myseľ bola neprestajne zvedavá, vďaka čomu získal výnimočné vedomosti o svete. Mal obrovský rešpekt voči akademickému svetu a tým, ktorí študovali. Jeho schopnosť objavovať, hĺbkovo analyzovať a bádať vo všetkých oblastiach od kultúry, vedy, fyziky, histórie až po politiku, skombinovaná s vysokou inteligenciou, mu umožňovala pospájať si všetky získané informácie a dospievať k veľmi špecifickým, samostatným záverom. Záujem o všetky vonkajšie disciplíny i vnútorné emočné javy vyústil vo veľký vhľad do vesmíru i do ľudí.

Šamarpa nelimitoval svoj záujem o šťastie bytostí len na ľudí, ale myslel aj na zvieratá i na planétu ako celok. Založil Nadáciu neohraničeného súcitu (Infinite Compassion Foundation) s cieľom podporovať humánny prístup k zvieratám chovaným na mäso a ďalšie produkty, aby neboli nútené žiť a zomierať v ťažkých podmienkach. Keď videl zvieratá uväznené v tesných klietkach, vždy sa osobne zasadil za zlepšenie ich podmienok. Dokonca aj divo žijúce zvieratá cítili silu jeho súcitu a intuitívne prichádzali za ním, keď boli choré.

Smrť Šamara Rinpočheho je obrovskou stratou nielen pre jeho žiakov, ale aj pre históriu, keďže jeho odchodom sa ukončila veľká časť dejín himalájskeho regiónu. Bol bez pochyby v tomto regióne jednou z najvýznamnejších postáv 20. a začiatku 21. storočia.

Ako člen vznešenej rodiny Athub, Šamar Rinpočhe mal blízky prístup nielen k 16. Karmapovi, ale aj k najvyšším náboženským a politickým predstaviteľom himalájskeho regiónu, vrátane kráľovskej rodiny v Bhutáne. Nik nemal tak veľký vhľad do 16. Karmapu, jeho prepojení a rôznych úloh ktoré jednotliví lámovia hrali v časoch exilu. Rinpočheho výnimočná pamäť vytvorila neopakovateľné spojenie s až encyklopedickým porozumením dejín himalájskeho regiónu v tom období, keďže Rinpočhe to navyše všetko sám zažil a sám na udalostiach participoval. Rovnako ako veľký Lobpön Cečhu Rinpočhe, s ktorým boli blízki a dôverní priatelia, mal Šamarpa taký prehľad o kultúre, histórii Himalájí a ich spoločenskej sieti rôznych vzťahov, že si dokázal pospájať rôzne signály a rozkódovať pravý význam udalostí a správ.

Šamar Rinpočhe bol ako truhlica pokladov, vždy dokázal prekvapiť niečím úplne novým a výnimočným. Hoci o tom nehovoril, bol aj veľmi talentovaným umelcom. Vedel nádherne kresliť a veľmi dobre hral na flaute.

Projekty a učenia

Šamar Rinpočhe prevzal duchovnú zodpovednosť za projekt budovania najväčšej stúpy v Európe, ktorá stojí v Benalmádene na južnom pobreží Španielska a je vysoká 33 metrov. Začal ju budovať ešte Lobpön Cečhu Rinpočhe, v spolupráci s regionálnou samosprávou. Po smrti Lobpöna Cečhu Rinpočheho dohliadal Šamar Rinpočhe na jej dokončenie a potom ju v roku 2003 inauguroval spolu s lámom Ole Nydahlom, členmi bhutánskej kráľovskej rodiny a predstaviteľmi regionálnej samosprávy.

Ako učiteľ dharmy bol Šamar Rinpočhe bohatým žriedlom vedomostí i meditačnej praxe. Jeho vízia buddhizmu bola širokospektrálna a nesektárska: najväčší dôraz kládol na tréning mysle (lodžong), mahámudru, meditáciu pokojného spočívania a klasickú buddhistickú filozofiu. Aktívne vyhľadával a získaval transmisie meditácií pokojného spočívania a vhľadu od všetkých žijúcich učiteľov všetkých tibetských línií. Jeho učenia sa najčastejšie spájali s mahámudrou, ktorú vysvetľoval s neprekonateľným majstrovstvom. Jeho prístup k dharme bol presný a vedecký, a jeho prax bola plne v súlade s jeho učeniami: bol príkladom toho, že v buddhizme nejde o vieru, ale o analyzovanie a testovanie učení, či sú relevantné pre náš život.

Potom tu bola ešte ohromná sila jeho požehnania. Mohli ste ju cítiť najmä počas zmocnení, ktoré odovzdával, napríklad na Amitábhu, Buddhu neobmedzeného svetla, ktorého on sám bezchybne manifestoval, sprostredkujúc svojim žiakom nadčasovú žiarivosť jeho realizácie. Aj pri takýchto príležitostiach bola zrejmá tendencia Šamarpu nerozdeľovať, napríklad počas výnimočnej a hlboko koncepty rozbíjajúcej iniciácii gurujógy na 3. Karmapu, ktorú odovzdal v Európskom centre v roku 2009. Táto transmisia totiž patrí k termám školy Ňingma, a Šamarpa ju dostal od Dilgo Khjence Rinpočheho vo veku 15 rokov a v Európskom centre to bolo vôbec prvýkrát, keď ju v tomto živote odovzdával.

Spojenie s Hannah a lámom Ole Nydahlom

Šamar Rinpočhe mal veľmi hlboké spojenie s Hannah a lámom Ole Nydahlom, ktoré pretrvávalo už od roku 1970, kedy im odovzdal sľub bódhisattvu. Na prednáške v Kasseli v roku 2006 o nich Šamarpa povedal: „Keď v roku 1973 požiadal 16. Karmapa Oleho Nydahla a Hannah aby učili, predpovedal, že budú mať veľký úspech v šírení Buddhových učení na Západe... Udržali si svoje zväzky bez akýchkoľvek pochýb, a vždy nasledovali a plnili priania Karmapu.“

Počas nasledujúcich rokov sa najmä Hannah, cez svoju úlohu prekladateľky a mosta spájajúceho Východ so Západom, stala jedným z jeho najbližších a najdôvernejších žiakov. V temných časoch krízy línie Kagjü v roku 1994 to bolo práve nerozbitné spojenie a dôvera medzi Šamarom Rinpočhem, Hannah a lámom Olem a ich efektívna spolupráca, ktoré viedli k úspešnému úteku 17. Karmapu Thajä Dordže a jeho rodiny z Čínou okupovaného Tibetu do slobodného sveta.

V roku 2007, keď Hannah diagnostikovali posledné štádium rakoviny a zostávalo jej už len niekoľko dní života, Šamar Rinpočhe letel do Kodane, aby sa s ňou rozlúčil a odovzdal jej posledné učenia pred smrťou.

Posledné učenie

Zo všetkých veľkých kvalít, ktoré Šamar Rinpočhe manifestoval, jedna z najdojemnejších bola jeho láska ku kráse prírody. Miloval prostredie jeho centra Bodhi Path v americkej Virgínii, no najmä malebný pokoj centra Renchen Ulm v Nemecku. Vybral si ho ako miesto, kde strávi posledné dni života, a sem tiež pricestovali J.S. Karmapa Trinlä Thajä Dordže, láma Ole Nydahl, vysokí rinpočheovia a lámovia línie Karma Kagjü a jeho žiaci z celého sveta zložiť mu poslednú poklonu a robiť priania za jeho rýchly návrat.

Šamar Rinpočhe bol držiteľom pravdy mimo akejkoľvek manipulácie, a ako taký mohol vedieť úplne všetko. Z plného vedomia, s jasnosťou a víziou, vo svojom poslednom učení, ktoré pred smrťou odovzdal, povedal: „Nemusíte sa báť smrti, pokiaľ viete ako v smrti praktikovať.“ Posledné z jeho projektov a skutkov, ktorých je priveľa na to, aby sme sa ich mohli pokúsiť vymenovať, zanechal pre svojich žiakov, aby ich dokončili.

Keď hovoríme, že Šamarpa je emanáciou Amitábhu, nemali by sme to nesprávne chápať, ako že je nejakým praktikujúcim meditácie, ktorý život po živote dosahuje veľké výsledky na ceste k osvieteniu. To, že sa objavil v tomto svete, je Šamarpovo vlastné rozhodnutie, rovnako ako jeho vlastná prirodzenosť určuje, že sa znovu rozpustí vo svojej čistej krajine Dewačhen, ktorú sám vytvoril. Šamarpove jedinečné kvality, ktoré manifestoval, nám budú chýbať. V týchto časoch úpadku máme obrovské šťastie a sme požehnaní tým, že sme ich mohli stretnúť, a pochopiť, aké boli obrovské.

Záverečná poznámka:

Rovnako ako predchádzajúci Šamarpovia, aj jeho ďalšia reinkarnácia bude autorizovaná, v súlade s princípom vzájomného rozpoznávania sa, tým Karmapom, ktorého on sám rozpoznal, teda Karmapom Trinlä Thajä Dordže.

Rovnako ako keď Šamarpa rozpoznal Karmapu Trinlä Thajä Dordže, tento proces bude prebiehať ako interná, duchovná záležitosť v rámci autentickej línie Karma Kagjü. V žiadnom prípade nebude ovplyvňovaná tretími stranami s cieľom podporiť vlastného kandidáta pre politické ciele.



Buddha