Jump to menu
Úvod > Texty > Učenia > Text

Štyri základné myšlienky a prirodzenosť mysle

Láma Ole Nydahl
Tento krátky text pochádza z knihy Veľká pečať a v stručnosti vysvetľuje relatívnu aj absolútnu úroveň Buddhových učení. Tradičné učenie nazývané „Štyri základné myšlienky“ hovorí o povahe našej podmienenej existencie a možnostiach ktoré v nej máme. Učenia o prirodzenosti mysle opisujú skúsenosť dokonale fungujúcej mysle, jej úplného potenciálu.

Buddhove Štyri myšlienky a popis prirodzenosti mysle

  • Rozpoznať, že iba málo ľudí má možnosť pracovať so svojou mysľou z pozície pohľadu vykračujúceho mimo dualizmus.
  • Porozumieť nestálosti všetkého vonkajšieho aj vnútorného. V každom okamihu môžeme umrieť a iba bdelosť priestoru mysle je prítomná vždy a všade.
  • Byť si vedomý príčiny a následku. Bytosti myšlienkami, slovami a činmi zasievajú semienka budúcnosti a výsledky majú rovnaké emocionálne zafarbenie ako ich príčiny.
  • Nakoniec porozumieť múdrosti spoločného rastu. Všetky bytosti sa zameriavajú na nestále zdroje šťastia a pritom sa snažia vyhnúť utrpeniu. Osvietenie je tým najúžasnejším šťastím a nie je možné ho stratiť. Uzatvoriť svojej mysli cestu k vnútornému bohatstvu a potenciálu lenivosťou by bolo naozaj bolestnou chybou. Ten, kto zostáva na úrovni konceptov a prežíva telo ako seba a veci ako svoj majetok, nemá silu naozaj pomáhať druhým a nebude schopný cítiť sa príjemne a byť spokojný, keď príde staroba, choroba, smrť alebo strata blízkych.

Úspech nášho života závisí od toho, do akej miery sa nám podarí rozpustiť umelý pocit oddelenosti medzi prežívajúcim, prežívaným a prežívaním.

Tieto koncepty sa objavujú na základe toho, že neosvietená myseľ má tendenciu fungovať ako oko. Prežíva to, čo sa objavuje, ale nie seba a nerozpoznáva svoj všetko zahŕňajúci priestor. Príčinou všetkých prekážok je neschopnosť pochopiť, že práve toto je všetko prenikajúcou bdelosťou mysle. Aj keď nemôžeme nájsť v našom tele a myšlienkach nič trvalé alebo skutočné, vďaka základnej nevedomosti prežíva priestor, ktorý je vedomý, seba ako "Ja". Jeho jasnosť, jeho bohatstvo, ktoré produkuje vonkajšie a vnútorné svety, sa premení na "ty" alebo niečo "oddelené". Na základe interakcie medzi "ja" a "ty" sa objavia rušivé emócie, ktoré sú považované za skutočné a vedú k hlúpym slovám a činom. Potom spätná väzba od nášho skladovacieho vedomia a od sveta spôsobí, že budeme prežívať nepríjemné veci a to opäť prehĺbi tendencie k ďalším nešikovným činom. Na základe týchto rušivých pocitov konáme a ony sa tak stávajú príčinou utrpenia všetkých bytostí, ktoré nedosiahli oslobodenie. Iba málo ľudí chápe ako trápny je hnev. Naozaj silní ľudia nie sú frustrovaní - jednoducho robia, čo chcú.

Základom pre úplný prejav mysle je stav pravdy. Priestor tu je informáciou, nie je nevedomou čiernou dierou alebo nedostatkom niečoho. Je niečím, čo veci obsahuje, umožňuje, pozná, obklopuje a zjednocuje. Všetky veci sú na sebe navzájom závislé a vzájomne sa ovplyvňujú. Nech už sú vzdialenosti medzi nimi akékoľvek, vždy je viac priestoru za objektmi, než medzi nimi.

Pravda preniká všetkým. Je vibráciou každej častice, každým javom a zánikom javu, zrodením a smrťou. Všetky javy sú pravdivé, pretože na najvyššej úrovni sa objavujú z potenciálu priestoru a na relatívnej úrovni majú svoje príčiny. Objekty, ľudia a udalosti nepotrebujú vonkajšiu tvoriacu entitu, ani nepotrebujú byť schvaľované zvonku. Vďaka tomuto pochopeniu neoddeliteľnému od zrelosti a intuitívnej múdrosti sa objavuje stav neohrozenosti, základ všetkých dokonalých kvalít. Manifestuje sa bez akéhokoľvek úsilia v okamihu, keď myseľ rozpozná, že vo svojej prirodzenosti je nezničiteľná ako priestor.

Bohatý potenciál priestoru, jeho slobodná hra, jasnosť a neustála sviežosť je stavom radosti. Navonok sa manifestuje ako buddhovské silové polia zo svetla a energie a vnútorne ako bezprostredné zážitky pochopenia, umeleckého výrazu a čistoty. Neustále sa niečo deje, v každom okamihu sa vonkajšie aj vnútorné udalosti menia. Úplne bdelé zažívanie tohto bohatstva je samovzniknutou najvyššou radosťou mysle. Stav radosti je nemenný ako zrkadlo alebo hĺbka oceánu, nie je podmienený ako obrázky alebo vlny a objavuje sa keď nič neočakávame a ničoho sa neobávame. Táto blaženosť bdelosti priestoru mysle je samotnou žiarivosťou mysle a objaví sa všade, kde to podmienky umožnia.

Tretie bohatstvo, stav aktivity, koexistuje s naším vhľadom do priestoru mysle, vzájomne závislého fungovania všetkých vecí a blaženosti zažívania jasnosti mysle. Spočíva na rozpoznaní, že prežívajúci nie je v základe ničím obmedzený alebo ohraničený. Napriek tomu, že rozdiely v schopnosti abstraktne myslieť je možné oznámkovať a tomu, že stupeň potreby pochopiť príčiny a následky vo svete sa môže líšiť, všetky bytosti chcú iba šťastie a nakoniec zdieľajú ten istý vonkajší aj vnútorný priestor. Ak toto pochopíme, jednoducho musíme bytostiam pomáhať, inteligentným a predvídavým spôsobom.

V dnešnom svete to znamená poskytnúť ľuďom v chudobných krajinách možnosti kontroly pôrodnosti a deťom, ktoré už majú, dať vzdelanie. Tento oceán súcitnej aktivity sa zameriava na príčiny utrpenia. Pramení z neobmedzených kvalít priestoru a prejavuje sa ako upokojujúce, rozhojňujúce, fascinujúce a ochraňujúce buddhovské aktivity.

Od úrovne oslobodenia, kde mizne naša viera v reálne a existujúce "Ja", prežívame to, že utrpenie má "snovú" kvalitu a preto nás už nezväzuje. Stále intenzívnejšie prežívame čisté ríše bdelosti a sme si vedomí toho, že všetky bytosti sú buddhami, ktorí ešte nerozpoznali svoju esenciu. Aj keď nemôžeme nájsť žiadneho samostatného "prežívajúceho", prežívaného je mnoho. Umožniť, aby prežívajúci uvidel sám seba je Buddhovým rozjasňujúcim darom.

Pravda, radosť a inteligentné jednanie - je možné k týmto trom dokonalostiam niečo dodať? Ich esenciu, najvyšší stav. Ak prirovnáme priestor ako informáciu (pravdu) k vlhkosti, všetkým prenikajúcej ale neviditeľnej, potom priestor ako spontánna hra (radosť) bude oblakmi a priestor ako zmysluplné jednanie, súcit, bude dažďom spôsobujúcim, že všetko rastie. Napriek viditeľným rozdielom, všetky tri sú vodou. To je štvrtý, esenciálny stav. Tieto štyri stavy dohromady sú dokonale fungujúcou mysľou.



Buddha