Jump to menu
Úvod > Texty > Učenia > Text

Meniaca sa tvár sanghy

láma Ole Nydahl
Krátky článok o význame a fungovaní sanghy (spoločenstva praktikujúcich). Láma Ole Nydahl v ňom zhŕňa skúsenosti nazbierané počas viac než troch desiatok rokov prednášania o buddhizme a práce v laických centrách diamantovej cesty školy Karma Kagjü, ktorých dodnes na celom svete vzniko viac než 500.

Tibetský výraz pre osvietenie je sang gjä, čo znamená očistený a plne rozvinutý. Označuje stav, ktorý môžeme bezpochyby najľahšie dosiahnuť v radostnej atmosfére plnej dôvery, s vhodnými metódami pre telo, reč a myseľ a pod dobrým vedením.

Buddha – konečné útočisko, a podstatná časť jeho 84 000 učení – ciest rozvoja určených pre rôznych ľudí a kultúry, sa za posledných 2 500 rokov nezmenila. Nezmenilo sa ani 254 pravidiel správania určených pre buddhistických mníchov a 350 pre mníšky.

Buddhizmus dnes čoraz viac ovplyvňuje západný svet, a preto je potrebné otvárať nové dimenzie a možnosti rozvoja. Túto úlohu zohrávajú naši kvalifikovaní laickí praktikujúci, ktorí môžu viac ako kedykoľvek predtým využívať svoje životné možnosti. Demokracia, transparentnosť, vzdelanie, kritické myslenie a internet – to všetko bytostiam umožňuje zdieľať informácie o buddhizme, podieľať sa na nich, a použiť ich v živote. Preto je buddhizmus pre mnohých hodnotnou a presvedčivou ponukou a v západných demokraciách môžeme hovoriť o výraznom trende prehlbujúceho sa záujmu o potenciál mysle.

Buddhistická prax prináša omnoho viac šťastia a hĺbky, než len hromadenie množstva informácií. Pre moderných ľudí sú učenia živé práve vďaka už spomínaným laikom, ktorých nazývame sangha. Príklad ľudí, ktorí žijú v centrách alebo ich reprezentujú, vytvára pozadie, na ktorom sa odohráva rast ostatných. Poskytujú užitočné metódy, živý príklad a sú dôkazom toho, že náuky fungujú. Dávajú tak druhým ten najväčší dar – istotu, že relatívne kroky môžu viesť k absolútnemu a trvalému cieľu, že život môže mať skutočný význam.

Ak by mali všetci návštevníci centier myseľ veľkých filozofov, a dokázali by si za každých okolností udržať abstraktný pohľad na udalosti, považovali by nálady buddhistu, skupiny alebo centra za odraz krokov, ktoré práve urobili na esenciálne dokonalej ceste. Spravidla to tak nebýva. Je zjavné, že ľudia do našich skupín prichádzajú s určitými osobnými očakávaniami, a súčasne sú ovplyvnení prijatím, s ktorým sa stretnú.

Dlhodobo inšpirovať tie najlepšie mysle vyžaduje preukázateľne pravdivé učenia. Niet však pochýb, že takýto poklad by mala obklopovať príjemná emocionálna atmosféra, ktorá ľuďom umožní k nemu získať prístup. Preto centrá, ktoré pre hostí majú nadbytok, ktoré okrem dokonalosti našich vedených meditácii diamantovej cesty ponúknu aj čaj, priateľskosť, zrozumiteľnú literatúru a ľudský záujem, môžu očakávať, že noví priatelia privedú ďalších priateľov. Bez tejto srdečnosti by sme sa stali len kultúrnou a exotickou atrakciou pre podobných egoistov. Sotva by sme boli schopní dôveryhodne odovzdávať našu víziu, a spôsob, ako ju radostne uplatiť v živote.

Ľudský faktor zostáva veľmi dôležitý, aj keď disponujeme tými najlepšími učeniami. Len málokomu sa darí neustále spájať žiarivosť a flexibilitu.Aj tá najlepšie motivovaná osádka centra môže podľahnúť osobnými záležitostiam a únave. Musíme preto chrániť tieto najvzácnejšie živé zdroje buddhizmu – idealistov, ktorí sa naozaj starajú o praktické veci.

Aké skúsenosti sme teda získali v našich centrách, ktorých na celom svete za posledných tridsať rokov vzniklo viac než štyristopäťdesiat? Najdôležitejšie je, aby sa skupina cítila ako organizmus, ako rodina, a aby chápala, že ak sa rozvíja jeden, vyhrávajú všetci. Znamená to tiež, že s ostatnými zdieľame radosť, uvedomujeme si ich možnosti a túžby a dávame im úlohy, ktoré môžu zvládnuť a ktoré im prinesú rast. Kráčať bok po boku, pokiaľ ide všetko hladko a v opačnom prípade si vymieňať pozície, prospieva všetkým centrám. Ukázalo sa, že je dôležité aspoň raz denne spoločne jesť. Aktívni členovia centier by sa mali zúčastňovať spoločných meditácií. Aj keď niekedy môžu sedieť trošku ďalej, pretože robia iné praxe, z ich prítomnosti majú všetci úžitok.

Mohli by sme parafrázovať jeden výrok Winstona Churchilla: „S predvídavosťou sa môžeme vyhnúť krvi, so správnym pohľadom aj slzám, ale nie je možné, aby sa bódhisattva vyhol potu.“ Tvrdá práca je nevyhnutná, a pretože dospievame až v štyridsiatke – ako hovorí európske príslovie, alebo až v šesťdesiatke ako tvrdia Číňania – nemôžeme očakávať, že veci budú vždy ľahké.

To platí rovnako pre centrá, ako aj pre tých, ktorí ich vytvárajú. Hoci osvietené energetické polia prenikajú ľuďmi i miestami, kvôli silným karmickým odtlačkom a návykom môžu dozrievať len postupne. Energia lámu, ktorý inšpiruje a zakladá skupinu diamantovej cesty, je prítomná od začiatku, musíme však počítať s tým, že plný rozvoj skúseností a vhľadu ktorý prináša, bude trvať dlhší čas.

Našej dánskej skupine trvalo 25 rokov, kým sa naučila skutočne spolupracovať. Iné miesta vyzerajú na prvý pohľad jednoduchšie a jednotnejšie, ale nezhody sa objavia neskôr. Dôležité je nenechať sa odradiť. Doteraz len jedno z našich centier odhlasovalo ukončenie činnosti. Išlo o skupinu učiteliek z nemeckého Braunschweigu, ktoré chceli viac času pre svoje rodiny. Bolo to pred 20 rokmi, a za krátky čas sa začali cítiť veľmi nenaplnené. Len čo niekto iný prebral zodpovednosť za centrum, väčšina z nich sa opäť aktívne zapojila do práce. V skutočnosti len málokto má potrebné podmienky a motiváciu na to, aby sa staral o centrum viac rokov bez prestávky. Okrem toho, určitá fluktuácia je zdravá. Takmer vždy je pravidlom, že priatelia preberajú prácu po tých, ktorí už majú menej času kvôli rodinným, alebo pracovným povinnostiam. V tomto procese je dôležitý pocit vďačnosti za to, čo urobili – to, aby sa zachovali priateľské zväzky, a aby ľudia, ktorí sa o veci starali predtým, boli naďalej informovaní. Zatiaľ čo sa podieľajú na transparentnej sviežosti vedomého života, naďalej používajú centrum, všemožne ho podporujú a prinášajú do neho praktickú životnú múdrosť a zdroje spoločnosti.

Vďaka bohatstvu našej spoločnosti sa postupne rozširuje uspokojujúci východotibetský životný štýl. Považujem ho ako veľmi efektívnu cestu k ľudskej slobode a rastu. Zahŕňa pohľad Veľkej pečate, určený najmä pre túživé typy ľudí, alebo pohľad Veľkej dokonalosti pre tých hnevlivejších, a všetku aktivitu a skúsenosti prenáša do kontextu osvietenia. Ak vidíme to, čo sa deje, ako karmu bytostí a rozpoznávame vlastné reakcie ako odraz našej zrelosti, náš život sa mení na otvorenú knihu. Všetky udalosti sa stávajú krokmi na ceste, a vďaka modernej komunikácii môžeme dobre využiť aj všetky materiálne situácie. Tak si priatelia sprostredkovávajú prácu, vzájomne sa starajú o deti, zatiaľ čo ich rodičia meditujú, alebo si pomáhajú s hľadaním bývania. Postupne sa, podobne ako v tradičných spoločnostiach, objavujú takzvané dharmarodiny, v ktorých ľudia vedia, čím môžu prispieť, čo je práve potrebné a čo treba iniciovať.

Je na nás, aby sme si v skupinách nekonkurovali, ale aby sme si naopak dokázali navzájom dávať prospešné úlohy. Tam, kde je to možné by sme mali prinášať svetu, ktorý hľadá význam, najvyšší pohľad „to i to“ a ľahkým a nedogmatickým spôsobom učiť, ako si vlastnou karmou a názormi vytvárame svoje nebo a peklo. Ak budeme klásť dôraz na dôveru v samých seba, môžeme dať svetu dar, ktorý pravdepodobne nemá obdobu. Spája najvyšší pohľad, ktorý obsahuje základnú buddhovskú prirodzenosť všetkých bytostí a čistú krajinu všetkých javov, s kritickým poznaním vývoja na relatívnej úrovni – napríklad dôležitých trendov v dnešnom svete. Disponujeme tými najúčinnejším meditáciami, ktoré vedú k rozpoznaniu nadosobných stavov mysle. Naše centrá, naplnené hrejivou radosťou zo vzájomného zdieľania vďaka nim dozrievajú a stávajú sa skutočnými klenotmi. Ak o sebe dáme vedieť, ľudia s dostatočne dobrou karmou jednoducho musia prísť.

Z rozhovoru vo vlaku z Bologne do Bari, 25.10.1999



Buddha