Jump to menu
Úvod > Buddhizmus > Buddha a jeho učenia > Otázky a odpovede k buddhizmu

Otázky a odpovede k buddhizmu

Čím je buddhizmus?

Najlepšie vysvetlenie toho, čím buddhizmus je, pochádza od Buddhu samotného. V sanskrte sa jeho učenia nazývajú dharma a v tibetčine čhö . Oboje znamená „ako sa veci majú“ . Buddhizmus teda môžeme vidieť ako sadu nástrojov, ktoré nám umožňujú vidieť veci také, aké naozaj sú, tu a teraz. Buddhizmus nepozná žiadne dogmy a umožňuje spochybňovať ktorúkoľvek svoju časť. Cieľom Buddhových učení je plný rozvoj a sloboda tela, reči a mysle.

Je buddhizmus filozofia, psychológia alebo náboženstvo?

Buddhizmus môžeme považovať za filozofiu do tej miery, že jeho učenia predstavujú kompletný a logický pohľad, no buddhizmus nie je iba filozofia. Filozofia dokáže veci vysvetliť na formálnej úrovni slov a predstáv, zatiaľ čo učenia a metódy, ktoré Buddha odovzdal, s človekom pracujú ako s celkom. Oboje, filozofia i buddhistická prax, vedie k jasnosti myslenia, no len druhý prístup môže viesť k trvalej premene – poskytuje nám praktický kľúč k vnútorným i vonkajším udalostiam, ktoré v každodennom živote zažívame.

Všímajúc si túto schopnosť buddhistických učení meniť tých, ktorí ich používajú, považujú niektorí ľudia buddhizmus za určitý druh psychológie. Všetky psychologické školy sa usilujú pomôcť ľuďom, aby neboli záťažou pre spoločnosť a nesužovalo ich priveľa osobných problémov. Hoci buddhizmus i psychológia majú schopnosť ľudí meniť, buddhizmus je určený pre tých, ktorí už sú zdraví. Mohli by sme tiež povedať, že buddhizmus začína tam, kde psychológia končí a buddhizmus diamantovej cesty začína byť užitočný až v okamihu, keď je človek stabilný a zažíva priestor ako radosť a nie hrozbu. Vchádzajúc z tejto úrovne, rozvíjajú buddhistické učenia neobmedzenú odvahu, radosť a lásku, ktoré sú vrodeným bohatstvom mysle.

Praktické používanie týchto učení vo vlastnom živote prebúdza hlbokú dôveru v ich účinnosť a všetky situácie získavajú príchuť významu a rastu. Len čo začne uvedomenie si podmienenej podstaty všetkých vecí rásť, strnulé koncepty miznú a prirodzene sa objavia dokonalé vlastnosti tela, reči a mysle. Konečný výsledok praxe – plné osvietenie alebo stav buddhu – presahuje intelektuálne či terapeutické ciele filozofie a psychológie. Je stavom dokonalosti mimo všetkých konceptov.

Spájajúc logický pohľad a transformatívnu silu s metódami k dosiahnutiu trvalých a nadosobných stavov mysle predstavuje buddhizmus viac než 2 500 rokov staré náboženstvo skúsenosti.

Aké sú základné body buddhizmu?

V buddhizme existujú štyri základné myšlienky, ktoré nášmu životu dávajú trvalý význam. Prvou vecou, ktorú si ceníme, je naša veľmi vzácna a cenná možnosť stretnúť sa s osvietenými náukami, pracovať s nimi a učiť sa z nich. Všetky bytosti chcú dosiahnuť šťastie a vyhnúť sa utrpeniu. Dokonca aj mravec bude liezť veľmi ďaleko, len aby sa vyhol zabitiu, a ľudské bytosti urobia všetko preto, aby sa cítili dobre. Stretnutie s učeniami, ktoré nás vedú k trvalému šťastiu, je teda veľme dôležité.

Ďalej chápeme, že táto príležitosť nebude trvať večne. Všetko, čo sa narodilo, raz zomrie, všetko, čo je zložené, sa opäť rozpadne a všetko, čo sa objavilo, zase zmizne. Náš čas je obmedzený. Je isté, že náš život skončí, no nevieme kedy. Takže uvedomenie si, že teraz takúto šancu máme a chceme ju i využiť, je tiež neobyčajne cenné.

Po tretie si uvedomujeme, že svet je v skutočnosti sieťou príčin a následkov a že naše súčasné činy, slová a myšlienky vytvárajú našu budúcnosť. Či už si to uvedomujeme alebo nie, všetko, čo robíme, hovoríme, alebo si myslíme, zanecháva odtlačky v nás i vo vonkajšom svete. Tieto odtlačky sa k nám neskôr vrátia. Najmä negatívne dojmy sa v budúcnosti prejavia ako utrpenie alebo nepríjemné situácie – pokiaľ nepoužijeme meditácie, ktoré ich rozpúšťajú.

Nakoniec si uvedomujeme skutočnosť, že nemáme inú možnosť, než tieto učenia použiť. Osvietenie je najvyššou radosťou. Nie je nič úplnejšie a naplňujúce než tento stav jednoty so všetkými vecami, všetkými časmi, všetkými bytosťami a všetkými smermi. A tiež, ako môžeme byť prospešní ostatným, pokiaľ sme sami zmätení a trpíme?

Ak zvážime tieto štyri faktory, získame základ pre buddhistickú prax a meditáciu. Naopak, ak lipneme na našich bežných hodnotách, nemáme sa ako vyhnúť utrpeniu. Keď budeme naďalej uvažovať spôsobom „som svojím telom“ alebo „tieto veci sú moje“, staroba, choroba, smrť a strata budú neobyčajne nepríjemné. Nikto sa nevyhne bolesti tým, že povie: „celá ta vec s osvietením je na mňa príliš ťažká“, pretože ak sme sa narodili, určite aj zomrieme. V živote nenájdeme vyšší cieľ než hľadanie hodnôt, ktoré natrvalo prekonajú utrpenie a smrť. Prospech z osvietenia je tak nesmierny pre nás i pre všetky ostatné bytosti.

Čo je to karma?

V buddhizme karma znamená príčinu a následok, a nie osud. Stručne povedané, každý čin – pozitívny či negatívny – v mysli zanecháva odtlačky. Pretože spôsob prežívania sveta je určovaný obsahom našej mysle, negatívne dojmy nevyhnutne vedú k budúcemu utrpeniu.

Pochopenie, že každý z nás je týmto spôsobom zodpovedný za svoj vlastný život, umožňuje vedome vytvárať v mysli pozitívne dojmy. Je základom šťastia a pomáha nám vyhnúť sa príčinám budúceho utrpenia. Metódami diamantovej cesty môžeme pozitívne stavy mysle efektívne posilniť, zatiaľ čo negatívne príčiny ktoré ešte nedozreli môžeme transformovať na múdrosť.

Prečo buddhisti pracujú so svojou mysľou?

Pretože myseľ všetko zažíva a kým nedosiahneme vyslobodenie, zostáva myseľ veľmi subjektívna. Vedomou prácou s mysľou je možné rozvinúť schopnosť pomáhať bytostiam a zažívať nadčasové šťastie. Ľudia sami prostredníctvom svojich činov rozhodujú, či sa na svet budú pozerať cez ružové alebo čierne okuliare. To vysvetľuje, preto existuje toľko rôznych verzií, keď svedkovia popisujú určitú udalosť. Študenti buddhizmu pracujú so svojou mysľou, aby získali slobodu svoju náladu si vyberať. Práve tak, ako muž, ktorý sa ráno rozhoduje, ktorá kravata bude v ten deň pre ostatných najinšpirujúcejšia.

Nakoniec odhaľujeme, že fakt, že myseľ dokáže byť vedomá je dôležitejší, než to, čo si uvedomuje. Rozpoznávame, že obraz v zrkadle nie je tak dôležitý ako samotná žiarivosť zrkadla.

Ako funguje znovuzrodenie?

Pre porozumenie buddhistického pohľadu na znovuzrodenie je dôležité vedieť, že myseľ nie je vytváraná mozgom, ktorý je pominuteľný, ale je ním transformovaná. Jej prúd informácií je udržovaný pokope ilúziou samostatne existujúceho „Ja“ a prechádza z jednej podmienenej existencie do ďalšej zbierajúc skúsenosti, ktoré neskôr dozrievajú v podobe budúcich životov. Priestoru podobná prirodzenosť mysle nemôže zomrieť ani sa narodiť. „Znovuzrodzuje“ sa tak v skutočnosti len tento neustále sa meniaci prúd dojmov, ktorý sa podobá na rieku. Bytie v podobe trvalého Ja je základným omylom, ktorý po smrti pokračuje a ústi do ďalšieho podmieneného zrodenia.

Naše telo a myseľ zažíva sled neustále sa meniacich zmyslových a podvedomých dojmov, ktoré sa nahrádzajú jeden za druhým. No v našom tele, pocitoch ani myšlienkach nenachádzame nič trvalé. V okamihu smrti je tento prúd odrezaný od zmyslovej skúsenosti tela. Najsilnejšie tendencie mysle vtedy dozrejú a spoja nás s naším budúcim telom, či už fyzickým alebo mentálnym.

Ako sa človek stane buddhistom?

Byť buddhistom je z veľkej časti otázka osobného pohľadu na svet a hodnôt, ktorými sa riadime. Formálne toto rozhodutie potvrdzujeme tzv. prijatím útočiska v tzv. Troch klenotoch , ktorým vyjadrujeme našu otvorenosť voči nadčasovej prirodzenosti vlastnej mysle. Tromi klenotmi sú:

  • buddha – ako cieľ, dokonalý stav mysle,
  • dharma – učenia, ktoré predstavujú cestu k rozvinutiu tohto stavu, a
  • sangha – spoločenstvo praktikujúcich, priatelia, ktorí nás sprevádzajú na ceste.


Buddha