To, čo sa deje, nie je dôležité - dôležitá je motivácia, s akou to robíme.
Meditácia mení prijaté informácie na skúsenosť. Na prvej úrovni je jej cieľom upokojiť myseľ a udržať ju na jednom mieste. Vytvára sa tak priestor medzi zažívajúcim a jeho zážitkami a to múdrym ľuďom dovoľuje voliť si role v komédiách života a vyhýbať sa jeho tragédiám. Tento ochranný odstup sa najčastejšie dosahuje pozorovaním dychu alebo sústredením sa na formu buddhu, v meditácii, ktorá sa v sanskrite nazýva „šamatha“ a tibetsky „šinä“. Každý, kto tento stav mysle dokáže udržať v laboratórnych podmienkach meditácie, dosiahne postupne tú istú schopnosť i v každodennom živote. Je to prvý krok rozvoja a nevyhnutný základ pre cvičenie prenikavého vhľadu a iné zložitejšie praxe.
Druhá úroveň meditácie sa v sanskrite nazýva „vipašjana“ a tibetsky „lhagtong“. Táto meditácia je bez foriem a zameriava sa na prirodzenosť mysle samotnej. Tým, že udržujeme bdelosť, vedomie bez akéhokoľvek predmetu vedomia, objavuje sa spontánne vhľad a pochopenie.
Meditácia je teda koncentráciou mysle na určitý predmet a jasnosťou, ktorá sa z nej objavuje.
Meditácie v rôznych buddhistických školách
Spočívanie mysle v sebe samotnej sa v tradícii malej cesty dosahuje vytvorením odstupu, upokojením a sústredením mysle.
Vo veľkej ceste sa používajú predovšetkým metódy, ktoré posilňujú súcit a cvičia v zažívaní prázdnej prirodzenosti mysle, t.j. skúsenosti toho, že javy ani predstavy nie sú trvalé, ale sa neustále objavujú a zanikajú.
V diamantovej ceste sa v ohnisku nachádza práca s vnútornými energiami a ženskými i mužskými buddhami. Tieto buddhovské formy ukazujú rôzne osvietené kvality mysle. Diamantová cesta stavia na neustálej identifikácii s vlastnou buddhovskou prirodzenosťou a to nielen počas meditačných sedení, ale aj mimo nich.
Je meditácia vhodná pre každého?
Meditácie diamantovej cesty sú pre ľudí, ktorých cieľom je osvietenie. Ak je naším zámerom len určitá forma uvoľnenia či oddychu, existujú iné vhodnejšie prostriedky.
Vo všeobecnosti je meditácia určená ľuďom, ktorí v skladovacom vedomí majú dostatok pozitívnych dojmov, dostatok vhľadu a radosti vďaka ktorým dokážu čeliť stretnutiu s vlastným podvedomím. Napríklad pre ľudí trpiacich psychózou môže byť meditácia nebezpečná, títo ľudia totiž majú sklon chápať svoje pocity a vnútorné stavy ako príliš skutočné a môžu tak zakúšať mnoho nepríjemných projekcií. V takom prípade je lepšie nezačať s koncentratívnou meditáciu priskoro, hovoriť mantry a snažiť sa konať pozitívnym spôsobom. Až vtedy, keď sa človek cíti dobre i bez liekov, dokáže pracovať, žiť samostatne a udržiavať vzťahy, je čas začať s meditáciou.
Existujú tiež meditácie, ktoré by sa nemali používať bez takzvaného buddhistického útočiska. Útočisko poskytuje ochranu a vytvára spojenie s vlastnou buddhovskou podstatou, učeniami, priateľmi, ktorí sú na tej istej ceste ako my, a s lámom, ktorý nám útočisko odovzdáva.
Meditácia okrem toho môže priniesť pozitívne výsledky len ľuďom, ktorí majú správne základy pre ten druh meditácie, ktorú používajú. Pokiaľ sa človek pokúsi o náročnejšie meditácie priskoro a mimo dobre overeného postupného systému, výsledkom môže byť takzvaný stav „bielej steny“: človek sa cíti pokojne, ale pritom ospalo. Tento stav môže znižovať inteligenciu a úroveň energie.
Cieľom, o ktorý usilujeme, je vedomie ostré a jasné ako diamant.
Ako v meditácii upokojiť zaneprázdnenú myseľ?
Správajte sa k nepraktickým a rušivým myšlienkam ako k zlodejovi v prázdnom dome. Nič mu nedávajte, dovoľte mu pozrieť sa sem i tam a nenechajte ho nič nájsť. Ak máte zaneprázdnenú myseľ, nelipnite na myšlienkach, ktoré sa objavujú – nemôže vám nijak uškodiť. Nedávajte myšlienkam žiadnu energiu a nebudú vás obťažovať.
Aké meditácie možno odporučiť priateľom, ktorí nie sú buddhisti?
Dobrým návrhom môže byť vyskúšať Meditáciu na svetlo a dych. V centrách línie Karma Kagjü nájdete zošitky s textami rôznych praxí, vrátane tejto meditácie.
viď stránka o phowe .